Ivana Gibová – Usadenina
Tieto nefunkčné pravdy ma vždy srali
Pokiaľ máte po krk smolnej Jonesovej, jazyčnej Bennetovej, ustráchanej Steelovej či nerozhodnej Swanovej, tak na scénu prichádza Gibová. Bez jemnosti, s recesiou, nahlas, iskrivo, občas vulgárne, no s veľkou dávkou dôvtipu a hrsťou humoru.
Ženský Klub bitkárov
Jeden známy literárny kritik napísal, že postavy si ako čitatelia nepamätáme podľa replík, ale podľa toho, ako sa nám vnútorne zafixujú, či už je to prostredníctvom konania, správania a podobne. Nemusíme si pamätať farbu očí, vlasov alebo čo mala daná žena X na raňajky. Podstatné je, ako na nás zapôsobí. V Usadenine nám Gibová servíruje model ženy, ktorá síce bojuje so svetom, no nie prostredníctvom brutálnej bitky, ale pohlavným stykom (i keď aj tu môže potiecť krv). Áno, erotickej literatúry je v súčasnosti plný trh, no v tomto prípade nejde len o akt, skôr o to, čo je za ním. Práve (a nielen) ním evokuje v čitateľovi pocit hľadania naplnenia v živote, a zároveň akési každodenné ľudské strácanie sa v realite – kópia kópie separovaného odpadu
, avšak bez nejakého filozofického nádychu či škrobenej serióznosti.
Od absurdity ku komickosti
Popíjanie kávy, intenzívne a krátkodobé milovanie, „baliace techniky“, písanie do zápisníka, starostlivý výber odevu a účesu, návšteva knižnice a iné stereotypy, nepredstavujú nič nové, ani nič zvláštne. V podaní autorky sú postupy skarikované, zosmiešnené a doplnené o kus intelektualizácie. Milostní partneri sú vyberaní len zo skupiny intelektuálov (Roland Barthes, Stanislav Šmatlák), niekedy aj psov a umelcov (James Joyce, Franz Kafka, Boris Vian, V. Balla), ktorí sú buď mŕtvi, starší alebo nemenovaní. Láske sa nepodlieha, stereotypy sa nenarúšajú, ba naopak, rozprávačka si je na jednej strane istá bezpečím opakovaných situácií napriek tomu, že si uvedomuje stále opakovanie tých istých vecí. Tie sa následne zosmiešňujú aj prostredníctvom vulgarizmov.
Nie pre každého
Titul Usadenina je celkovým svojím vyznením značne intelektuálny text, ktorý si vyžaduje nielen bežného čitateľa. Ide najmä o človeka so znalosťami v oblasti literatúry alebo literárnej vedy. Autorka aplikovala v textoch svoje nadobudnuté vedomosti zo štúdia literatúry a zužitkovala ich na pôde beletrie, kde sa so svojimi textami hrá. Do textu vsadzuje úryvky a citáty z iných textov, evokuje, pripomína, naznačuje (Star Wars) a niekedy dokonca siaha po odbornej štylizácii.
Záver
Napriek tomu, že by sa čitateľovi mohlo zdať, že sa autorka štylizuje do pozície vzdelankyne, nie je tomu tak. Usadenina je zvláštnym súborom postmoderných textov, v ktorej sa Gibovej ponúka priestor prepojiť neprepojiteľné, vniesť do nadobudnutého znalostného sveta kvapku vulgárnosti a napokon ho prepojiť s humorom. Gibová sa však na nič nehrá a neberie všetko smrteľne vážne
(ale ja, plagiátorka, pseudointelektuálna trúbka...
).
Informácie o knihe
Jazyk: SK
Vydavateľ: Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT
Rok vydania: 2013
Počet strán: 168
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!