Ernest Hemingway – Zelené pahorky africké
Whisky, nadávky, literatúra a slnečná Afrika
Ernest Hemingway vo svojom predslove ku knihe Zelené pahorky africké píše, že všetko, čo sa nachádza v tejto knihe, je pravdivé. Fantáziu spisovateľa odsúva nabok, aby sprostredkoval plný zážitok z cestovania po Afrike bez toho, aby do rozprávania vstupovali prvky fikčnosti. Tento pokus tak vyúsťuje do nádherného obrazu slnečnej Afriky, ktorý je doplnený primeraným množstvom alkoholu, debatami o literatúre a šťavnatými nadávkami pri poľovačkách.
Hneď zo začiatku treba čitateľa upozorniť na to, že Zelené pahorky africké nie sú o osudovej láske, ťažkom životnom osude či o spoločenskej dráme, ba naopak. Dej knihy nemá presne vyhranený začiatok či koniec. Postavy sa nijak charakterovo neposúvajú ďalej a nenájdete tu žiadne napäté či dramatické situácie. Je to jednoducho poľovačka naprieč Afrikou. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa čitateľ bude nudiť. Opak je však pravdou. Pamätáte sa na Cheryl z Divočiny či Camryn a Andrewa z Radšej vždy? Samozrejme, aj tí cestovali naprieč rôznymi krajinami, no to ich „putovanie“ bolo naoko. Brázdili kraje pre akýsi „vyšší cieľ“, spoznávať seba samých. Hemingway nepotrebuje spoznávať seba. Vo svojom rozprávaní nebazíruje na premise hlbšieho poznávania zmyslu života. Na tomto exotickom mieste proste je a užíva si to so všetkým, čo mu krajina prináša a ponúka.
Obrázky z Afriky
Vyschnuté jazerá, západy slnka, brehy piesčitých riek, sedenie pri vatre, vysoké stromy či cesty obsypané veľkými kameňmi, všetky tvoria úžasnú veľkú farebnú panorámu starého kontinentu, naprieč ktorým si to Hemingway a jeho spoločníci ženú či už na štyroch kolesách, alebo pešo. Prostredníctvom poľovania a taktického, strategického stopovania na kačky, husi, gepardy, kudu, losy a iné zverstvá, ktoré tvoria v próze doslova hlavné ciele postáv, má čitateľ možnosť nahliadnuť do najkrajších zákutí Afriky bez nejakého zbytočného spisovateľského pátosu či prebytočného prezdobeného opisu. Autor zručne, presne, zážitkovo, a hlavne detailne podáva obrázky z Afriky v takých dávkach, aby nepôsobili príliš zdĺhavo.
Intelektuálne v divočine
Zelené pahorky africké však neobsahujú len popis krásnej scenérie či lovy na (niekedy nedostihnuteľné a nedosiahnuteľné) exotické zvieratá, ale aj horlivé debaty. Pri vatre s dobrým jedlom a alkoholom (whiskey či nemecké chladené pivo) vedie Hemingway so svojimi spoločníkmi rozhovory nielen o nasledujúcich plánoch poľovačiek, ale hlavne o literatúre. O jej význame i funkcii, o tom, kto je to vlastne ten dobrý spisovateľ a koho knihy aktuálne členovia expedície čítajú s tým, že rovno ich aj na mieste hodnotia. A keďže ide o dialógy o literatúre, nesmú v nich chýbať štipľavé nadávky, dávka pesimizmu a veľké nadšenie z čítania samotného.
Záver
Zelené pahorky africké sú zmesou zmyslovej a zmyselnej prírodnej exotiky, omamného ostrého alkoholu, dobrej literatúry a bohatosti nielen slova, ale aj úplne inej krajiny s diferentnou societou, mentalitou a kultúrou. Hemingway prostredníctvom svojich vlastných zážitkov vykresľuje obrázky z horúcej, zaujímavej Afriky tak, že spolu s ním sa čitateľ má možnosť neustále, každým čítaním ponárať do neobyčajnej, cudzokrajnej atmosféry.
Naše hodnotenie
Informácie o knihe
Zelené pahorky africké Ernest Hemingway
- Žáner: Svetová klasika
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Vydanie: 2015/01
- Počet strán: 280
- ISBN: 978-80-551-4082-7
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Jojo Moyesová – Strieborný záliv 03. okt 2015
- Recenzia: Cheryl Strayedová – Divočina 08. sep 2015
- Alica Eštoková - Eliza: Zvádzaj ma pomaly 31. máj 2015
- Jude Deverauxová - Pravá láska 18. mar 2015