Tina Van der Holland – Bejby sníva o mori
Túžba po slobode
Cudzokrajnosť názvu či pseudonym autorky by vás mohol zmiasť a spôsobiť tak mylné označenie tohto diela ako zahraničné. Opak je však pravdou, nielenže ide o slovenskú literatúru, napísanú slovenskou spisovateľkou, ale aj literatúru, vypovedajúcu o slovenskej minulosti.
Slovenská situácia pred rokom 1989 nebola v slovenskej literatúre dostatočne prezentovaná. Akoby na minulý režim a všetko s tým súvisiace bolo uvalené informačné embargo, podčiarknuté hrubou čiarou (tento stav sa netýka len literatúry). Dielo Bejby sníva o mori je jedným z tých, ktoré sa snaží preseknúť túto hrubú čiaru a poskytnúť čitateľovi konkrétnejšiu predstavu o nedávnej minulosti Československa. Postupne sa situácia, aspoň čo sa týka literatúry, mení, viaceré diela tohtoročných finalistov Anasoft litera sú zasadené do obdobia pred nežným „rozvodom".
Tento debut autorky je pravdepodobne určený mladšiemu čitateľovi. Viditeľné je to najmä v sústredení sa na zobrazenie životného obdobia hlavnej postavy, ktoré by sme mohli orientačne vymedziť vekovou hranicou 18- 25. Všimnúť si to však môžeme aj v niektorých vysvetľujúcich odsekoch, ktoré približujú špecifické aspekty vtedajšieho života (napr. Tuzex). Takisto patrím k tým neskôr narodeným, preto som tieto časti ocenila. Staršej generácii možno budú liezť na nervy, no ich výhoda spočíva v stručnom rozsahu. Dielo však nepredstavuje len všeobecnú minulosť v slovenských súvislostiach, ale hlavne individuálnu (subjektívne prežívanie, postupné dospievanie a vplyv komunistického režimu na jednotlivca). Hlavná postava, Ninon Esterffy, je do značnej miery outsiderská. Zrejmé je to už v jej mene, ktoré zastupuje bývalú maďarskú aristokraciu, a teda aj z toho vyplývajúce problémy. Jej pôvod sa stáva príčinou postupného vyčlenenia z rodinného kruhu. Prejavy lásky a porozumenia tak nachádza paradoxne u cudzích ľudí. V tomto oceňujem autorkino poukázanie na nefunkčnosť rodiny (ako prvá na daný jav upozornila už Jaroslava Blažková), pretože táto téma je v dnešnej dobe o to aktuálnejšia. Nenachádzanie mužského vzoru v detstve si Ninon v dospelosti kompenzuje vzťahom s podstatne starším mužom (Elektrin komplex). Na tom by nemuselo byť nič zarážajúce ani v konvenčných podmienkach komunizmu, keby dotyčný muž nebol už ženatý a čerstvých zaľúbencov nespájal vzťah lekár – pacientka...
Autorkin rozprávač sa hlavne zameriava na Ninon, jej pohľad na svet. Do toho sú zaradené občasné vstupy epizodických postáv, ktoré sú v tesnom priestore s ústrednou postavou. Keď do deja vkročí lekár Roland Riemann, zobrazuje autorka postavu Ninon z jeho pohľadu, nielen vonkajškovo. V období rozvíjania vzťahu medzi postavami akoby mužský aspekt prevládal. Autorka poskytuje rozprávanie aj „oka kamery", no tieto úseky sú naozaj výnimkami. Rozprávač je teda akousi kombináciou všetkých štyroch rozprávačov známych z literárnej vedy s prevládajúcim autorským. Značným pozitívom diela je dynamický dej, preplnený pútavými myšlienkami, podnecujúce k uvažovaniu.
Pri vykresľovaní ľúbostného vzťahu medzi postavami je badateľný autorkin tvorivý potenciál. Samú ma to prinútilo uvažovať nad spoločenskými konvenciami, spájajúcimi sa so zosobášenými pármi a možným vznikom čistého citu, napriek existujúcim záväzkom. Hlavná príťažlivosť tohto diela spočíva práve v prezentovaní milostného vzťahu medzi Ninon a Rolandom. Okrem toho, vzťah lekár – pacient nie je predsa na slovenské pomery vôbec všedný. Zobrazenie vzťahu však odsúva dobový kontext, pričom láska zostáva v popredí. Prežívanie lásky sa potom stáva príliš ideálne, aj keď pravdaže s určitými komplikáciami. Prevaha súkromnej stránky v diele však môže byť ovplyvnená situáciou v slovenskej literatúre 60. rokov, ktorá znamenala prechod od verejného života k súkromnému.
Čaro ústrednej postavy, Ninon, tkvie hlavne v jej postavení outsidera, mladosti, spontánnosti, individualite, tichom vzdore, nezlomnosti a samostatnosti. V niektorých aspektoch by sme mohli spozorovať autobiografické črty. Vysvetlenie názvu a podnázvu je síce takmer na začiatku, no autorka konkrétnu situáciu, v akej sa postava nachádza, tematizuje priamo s ním. More je v podstate leitmotívom knihy, no nepredstavuje západnú civilizáciu. Symbolizuje predovšetkým slobodu, túžbu jednotlivca po splnení svojich predstáv, žiť si život po svojom.
Škoda, že autorka ešte viac nerozvinula kontext doby vo svojej absurdnosti. Pochopenie vtedajšieho života, ktorý mladšej generácii pripadá ako nemožný, neskutočný by určite pomohlo k poznaniu jeho nezmyselnosti a k oceneniu toho, čo je, bolo a možno raz bude.
Informácie o knihe
Jazyk: SK
Vydavateľ: Mám talent
Rok vydania: 2010
Počet strán: 176
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Samuel Bjørk – Cestujem sama 10. mar 2017
- Michael Katz Krefeld - Stratení 17. jan 2017
- Danielle Steelová – Skvelý život 28. júl 2016
- Danielle Trussoniová – Angelológia 20. júl 2016
- Dmitry Glukhovsky - Budúcnosť 03. jún 2016