Mária Šuliková, Michaela Laškodyová – Pieseň osudu

Jednoducho to nefunguje

Čokoláda, zemiakové lupienky, sladený nápoj plný E-čiek, mastný „mekáč", valeriána lekárska, nitroglycerín a podobné „dobroty" slúžia človeku na to, aby uspokojili jeho základné bio potreby. Avšak používajú sa aj na prevenciu voči nervom a hnevu. A keďže sa snaží recenzent zdravo stravovať, tak hnev sa neodstredil.

Nič zaujímavé nečakajte

Príbeh Piesne osudu je situovaný do fantazijného stredoveku (čo spočiatku znelo naozaj dobre). Scéna deja tejto knihy je počas celého trvania do maximálnej možnej miery štylizovaná, či už ide o kvetnaté prívlastky, zdrobneniny, obšírnejšie opisy a ďalšie „šmakulády". Voči samotným spomínaným prostriedkom absolútne nič nemáme (veď sme vo fantasy svete), no pokiaľ sa používajú nad možnú únosnú mieru, knihe to viac škodí, ako prospieva. Prostredie je teda plne prezdobené a do neho vstupujú naše dve postavy, Taro – corvid a Rianna. Len čo sa stretnú, „prepadnú" hlbokej, úprimnej, zaväzujúcej láske. Avšak náš zamilovaný pár čaká ešte mnoho skúšok, bojov (i nepriateľov), ktoré ukážu, či je ich „láska" skutočne silná.

Je nám to úprimne jedno

Taro, Rianna, hovoriace zvieratá, vedľajšie postavy, v samotnej podstate nijak nezaujmú, neohúria, neoslovia a (hlavne v našom prípade) ani si k nim nevytvoríte vzťah. Je vám ukradnuté, čo povedia, čo urobia, ako sa zachovajú v zlomových situáciách a ako to nakoniec s nimi dopadne, len nech už sa to konečne skončí... Hlavnou príčinou by mohol byť pomerne menší priestor na ich komplexné predstavenie a ukotvenie do prostredia, v ktorom sa pohybujú. To, že sa povie, kto kam patrí, čo urobil a aké má vzťahy k ostaným ešte nedodáva postave punc „živosti", obzvlášť ak je to všetko poprepletané už vyššie spomínanou prezdobenosťou.

Keď už korektorka na text nestačí

Text sám o sebe je veľmi ťažkopádny. Nie preto, že by bol náročný, mal ťažký dej či zložito napísané postavy, skôr ide o to, že sme sa pristihli, ako jednu stranu čítame na viackrát (dokonca sme zaspávali), lebo sme sa v tej celej zmesi akosi strácali. Postupne nás odrádzali nelogický slovník: „trapas, ona je krava, depresia..." (znova upozorňujem, že sme v stredovekom fantasy kontexte!) či časom pribúdajúce gramatické chyby (obzvlášť ku koncu knihy), ktoré kazia dojem z prečítaného.

Záver

Pieseň osudu chce byť plnohodnotnou, „epickou" fantasy, ktorá však v tomto prípade ide nad svoj literárny rámec. Napriek tomu, že sa autorky snažia pri knihe udržať čitateľa rôznymi zvratmi, rôznorodým slovníkom (občas mimo stredoveký diskurz), dodržaním žánrových kritérií a ľúbostným príbehom, nejde tu o moc podarený pokus. Čitateľ narazí na mnoho chýb, vyčerpávajúce opisy a hlavne postavy, ktoré moc nestoja za reč. Titul si preto od nás odnáša mierne podpriemerné hodnotenie.

Informácie o knihe

Pieseň osudu, Mária Šuliková, Michaela Laškodyová

Žáner: Sci-fi, Fantasy
Jazyk: SK
Vydavateľ: KICOM
Rok vydania: 2014
Počet strán: 280

Zobraziť viac Kúpiť na bux.sk

Naše hodnotenie

40%

 

Chce byť epickou fantasy, ktorá však ide nad svoj literárny rámec.

Klady

• občasné zvraty
• logická nadväznosť

Zápory

• postavy
• gramatické chyby
• nelogický slovník
• prezdobenosť

Informácie o autorovi

Lenka Macsaliová Redaktorka a korektorka

Filmový teoreticko-praktický samouk, večne nespokojná čitateľka, recenzentka webu booksite.sk, tvorkyňa zábavno-kritickej relácie Inferno na Polici, korektorka na voľnej nohe, šedá eminencia gamesite.sk a v súčasnosti interná doktorandka v Ústave slovenskej literatúry SAV.

Ďalšie články od tohto autora

• Ernest Hemingway – Zelené pahorky africké 19. feb 2016
• Jojo Moyesová – Strieborný záliv 03. okt 2015
• Recenzia: Cheryl Strayedová – Divočina 08. sep 2015
• Alica Eštoková - Eliza: Zvádzaj ma pomaly 31. máj 2015
• Jude Deverauxová - Pravá láska 18. mar 2015