Eva Slonimová – Dívaj sa na hviezdy
Kniha, ktorú by sme si radšej neprečítali
V posledných rokoch sa u nás veľmi rozmohlo vydávanie memoárov preživších holokaust. Mohlo by sa zdať, že len teraz sa dozvedáme o vojnových zverstvách aj inak ako len z nudných učebníc dejepisu. Veľa Slovákov, najmä tých, ktorí utiekli do zahraničia, sa rozhodlo prehovoriť, alebo skôr vypísať z toho, čo prežili, aby predali svoje spomienky ďalej. Rovnako tak i Eva Slonimová, rodená Weissová.
„Teraz, keď sa život nás, posledných svedkov holokaustu, pomaly končí, kladiem si otázku, či to, že som to prežila, mám brať ako privilégium, odmenu, trest alebo bremeno veľkej zodpovednosti. Je to z každého rožku trošku. Cítim, že mojou svätou povinnosťou je byť ostražitou, hlásať toleranciu, obnovovať, uchovávať a pripomínať pamiatku jeden a pol milióna detí, ktoré zmizli bez stopy a nemajú hrob, ani náhrobný kameň“ (s. 192).
Eva sa zrejme nikdy vo svojom živote neľutovala a nerobí to ani teraz. Ani po rokoch prežitých v horúcom pekle, ktoré pre ňu a jej rodinu pripravila skupina bláznivých fanatikov. Svoje zážitky opisuje stroho, bez zbytočných emotívnych „príkras“, ale stále napínavo (ak sa to pri takomto príbehu dá tvrdiť) a prekvapujúco úderne. Nechce, aby sme nad jej knihou plakali (aspoň sa to po jej prečítaní tak nejaví), ale chce, aby sme si to zapamätali. A to je zrejme ten najdôležitejší dôvod, prečo sa knihu určite oplatí prečítať. Môžeme to vyjadriť aj obrazne. Eva vo svojej knihe nehrá na žiaden hudobný nástroj, ale napriek tomu vyludzuje z príbehu dynamickú hudbu, z ktorej naskakujú zimomriavky.
Spočiatku sa kniha zameriava na Evino detstvo, plné sprvoti radostných spomienok na lásku od rodičov, na bezstarostné hry, do ktorých sa však postupne vkrádajú ako tmavé mračná prvé náznaky nenávisti zo strany nežidovského obyvateľstva. Myslím si, že práve táto časť knihy je na rozdiel od ostatných kníh, zaoberajúcich sa podobnou tematikou, trochu odlišná. Zobrazuje totiž každodenný život jednej rodiny s jej starosťami a radosťami, prináša informácie, ktoré nemožno nikde inde „vyčítať“, to, čo nepopisuje žiadna historická kniha. Dozvedáme sa teda, aké to bolo byť malou Židovkou v predvojnovej Bratislave.
Druhá pomyselná časť knihy už je najnechutnejšia a najodpornejšia, taká, aké aj ľudstvo samo môže byť. Hádate správne, opisuje Evine chvíle v Osvienčime. Ani to však neprichádza len tak samo od seba. Eva si až prekvapujúco dobre pamätá, ako presne sa do tábora dostala, a čo tomu predchádzalo – dlhé mesiace skrývania sa a strachu v Nitre. Čo však na knihe zaráža najviac, je šírka nenávisti. Nenávisť slovenských obyvateľov (možno aj našich starých mám, ujov, pradedov) k dvom malým dievčatám (Eve a jej sestre), ktoré nikdy nič zlé nevykonali. Tak sa zdá, že je to nakoniec nenávisť, ktorá píše najviac príbehov zo všetkých...
Po strastiplných kapitolách to konečne príde – uvoľnenie, oslobodenie. Až sa to človeku nechce veriť. Ale predsa. Eva sa zachráni... Ale čo jej rodina? A známi? To sa už musíte dozvedieť sami.
Naše hodnotenie
Informácie o knihe
Dívaj sa na hviezdy Eva Slonimová
- Žáner: Biografie, životopisy, osudy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Vydanie: 2015/04
- Počet strán: 208
- ISBN: 978-80-551-4207-4
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!