Dívaj sa na hviezdy
Detstvo Evy Weissovej-Slonimovej, rodenej Bratislavčanky, poznačila druhá svetová vojna, počas ktorej prenasledovanie Židov v Európe dosiahlo obludné rozmery. Evini rodičia pripravili pre svoje deti úkryty, no sotva trinásťročná Eva a jej mladšia sestra Marta nakoniec neunikli deportáciám, chytili ich nitrianski gardisti a poslali do Osvienčimu.
V spomienkovej knihe autorka opisuje hrôzy prežité v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka, kde bola nielen svedkom nespočetných surovostí a násilia, ale na vlastnej koži zažila mučenie, neľudské zaobchádzanie aj medicínske pokusy neslávne známeho doktora Mengeleho. V roku 1945 po oslobodení Osvienčimu sovietskou armádou Eva a Marta samy museli prejsť kus vojnou zničenej Európy, aby sa dostali späť do rodnej Bratislavy a stretli sa s rodičmi a súrodencami.
V spomienkach Evy Weissovej-Slonimovej sa prelína dojímavá nevinnosť dievčaťa s múdrosťou vyše osemdesiatročnej ženy. Kniha Dívaj sa na hviezdy dokazuje, že človek je schopný prežiť aj zoči-voči nepredstaviteľnému peklu. Zároveň je vyvrcholením celoživotnej angažovanosti Evy Weissovej-Slonimovej v jej úsilí informovať verejnosť o holokauste a udržiavať pamiatku na tých, ktorí ho neprežili.
Z anglického originálu Gazing at the Stars (Black Inc., an imprint of Schwartz Publishing Pty Ltd., AustraliaDutton, Penguin Group, New York 2013)
preložila Adriena Richterová.
- Žáner: Biografie, životopisy, osudy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 135 × 207 mm
- Hmotnosť: 287 g
- Počet strán: 208
- Vydanie: 2015/04
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4207-4
- EAN: 9788055142074
Súvisiace články
PRÍBEH, KTORÝ SA DOTKNE VÁŠHO SRDCA!Ukážky z knihy
V nemocnici bolo veľa detí. Niekedy sme sa zhovárali o tom, že nacisti prehrajú vojnu a čo budeme potom robiť. Pomáhalo nám to vyrovnať sa s nočnou morou, v ktorej sme existovali.
Žili sme v ustavičnom strachu. Každý nový deň mohol znamenať nový pokus alebo smrť. Bolo to peklo. No práve v tejto nemocnici som dospela k pevnému rozhodnutiu o svojej budúcnosti. „Ak to prežijem," povedala som raz jednému dievčaťu, „budem mať veľkú rodinu a znovu dám dokopy všetko, čo nám zničili." Veľa sme sa zhovárali o jedle a o našich rodinách. Vymýšľali sme si rozličné príbehy, odrazu rodičia každého z nás boli králi a kráľovné a všetci boli bohatí a šťastní. Fantazírovali sme jedna radosť. Pomáhalo nám to prežiť ďalší mučivý deň plný strachu.
