H. Bruce Cameron – Psia duša
Všetky psy idú do neba... teda okrem tých, ktorí si ešte nesplnili poslanie tu na zemi.
Jedného dňa som si uvedomil, že tie teplučké, ukňučané, smradľavé tvory, čo sa okolo mňa neustále mrvia, sú vlastne moji súrodenci. To zistenie ma poriadne sklamalo. Postupne som sa ich naučil rozoznávať a nejako som sa s ich prítomnosťou v pelechu zmieril. Nos mi čoskoro napovedal, že mám jednu sestru a dvoch bratov. Jedného som nazval Rýchlik, pretože ma vždy dobehol pri bitke o potravu a ďalšieho Hladoš. Kvílil totiž zakaždým, keď sa mama vzdialila a mlieko cical tak zúfalo, ako keby nikdy nemal dosť. Narodili sme sa v tmavej nore vyhrabanej pod koreňmi stromu, aj cez deň tam bolo vlhko a chladno. Keď som sa prvýkrát vytackal von na slnko, sestra a Rýchlik sa ku mne pridali...(str. 5)