Jozef Banáš – Velestúr

Jozef Banáš prekvapil. Vo svojej novej knihe pútavo kombinuje historický námet so súčasnosťou a k tomu pridáva napätie a tajomno. Dej sa navyše odohráva na Slovensku, takže sa snaží vniesť trochu ezoteriky do sveta, ktorý bežne poznáme. Veru, Velestúr je naozaj dobrá kniha. Prvých tridsať strán.

Čo sa totiž tak zaujímavo v tomto románe začína, neskôr úplne prehluší nemastné-neslané rozprávanie o hrdinovi, ktoré čitateľa neopustí a trápi až do poslednej strany knihy. Tajomno sa kdesi vytratí, počiatočná inšpirácia sa rozplynie.

Dozvedáme sa o hlavnom hrdinovi Mužovi, ktorý je večný babrák, človek, ktorý síce budí dojem, že má všetkého dostatok, ale v skutočnosti sa vo vnútri veľmi trápi. Potom na svoje trápenie zabudne, a ožerie sa. Alebo vyspí s nejakou fanúšičkou (Muž je totiž navyše vyhorený spevák). A potom sa zase trápi a lačnie po zmene. Takto stále dookola celých ďalších 230 strán. Pútavé, však?

Výber mena „Muž“ má zrejme asociovať čitateľovi určitú blízkosť, ubezpečiť ho v tom, že nie je vo svojich vylomeninách sám, čo je istotne chvályhodné, ale vo väčšine literárnych príbehov dej zvykne napredovať v prospech postavy, ktorá sa postupne vyvíja a napreduje, ale v tejto knihe to tak nie je. Na konci knihy je z neho skoro rovnaký podliak ako na začiatku. Apropo, koniec. I keď má svoje čaro (to teraz myslím doslovne, Banáš sa aspoň do záveru snaží zakomponovať nejaké to „kúzlo“), všetci vieme, ako sa to zase skončí...

Mužovu situáciu ešte ako-tak zachraňuje Liečiteľ, ktorý je celkom sympatickou postavou (na rozdiel od otravného Muža), a ktorý sa ho vždy snaží naviesť na správnu cestu, i keď vidí, že Muž je napriek tomu stratený prípad. Chvíľami sa však, bohužiaľ, zdá, že Liečiteľovou primárnou úlohou je dej knihy okoreniť ponaučeniami a múdrymi radami, ktoré by si čitateľ mohol teoreticky vniesť aj do svojho života, ak len nie je taký hlúpy ako náš Muž. Problémom však je, že tieto múdrosti/rady/citáty už asi každý aspoň trochu sčítaný čitateľ niekde videl či počul a na originalite im navyše nepridáva ani to, že sám Muž, hrdina knihy, sa nimi neriadi. Ďalším nedostatkom knihy je, že aj keď sa v nej spomenie nejaká zaujímavá téma, Liečiteľ ju nerozvedie natoľko, aby z nej vychádzalo jednoznačné posolstvo, preto je i Liečiteľ, napriek tomu, že má potenciál, napokon celkom chaotickou postavou.

A aby to nebolo len také obyčajné rozprávanie, bolo by vhodné doň pridať nejaké emócie. Autor preto Muža poslal dokonca i do Afghanistanu, aby sa poučil a vážil si všetko, čo má doma. Len žartujem. Aj po tomto úžasne emotívne silnom zážitku náš hrdina pokračuje vo svojom úchvatnom životnom štýle. A sme opäť na začiatku. 

Informácie o autorovi

Ivana Vrabľová 

"Mám rada vôňu pokosenej trávy, prebúdzanie sa za prvých ranných lúčov svetla, prechádzky naboso po pláži a východy slnka, ktoré berú dych. Život mi dáva a ja to spíšem. Alebo nakreslím. Alebo..."

Ďalšie články od tohto autora

• Benjamin Ludwig – Vo svete Ginny Moonovej 26. okt 2017
• Zuzana Štelbaská – Reflex. Skutočné príbehy 11. aug 2017
• Alica Eštoková – Parížske slnko 04. aug 2017
• Don Miguel Ruiz Jr. – Umenie sebapoznania 28. júl 2017
• John Thavis – Vatikánske tajomstvá 26. apr 2017