Boris Rybár ‒ Swingers party
... alebo stredná kríza veku
Že slovenská sa dá čítať len klasika? Boris Rybár určite tento predsudok prekonal. Zoberiete do ruky knihu nevšedného vzhľadu, hrubšieho vzrastu a trochu sa obávate. Bude sa to dať čítať alebo to bude len ďalší slovenský pokus o „pisárčenie“?
Už po prvých stranách zistíte, že čítať sa to dá, a ešte ako! Autorov veľmi trefný humor, hra so slovíčkami, spojená s klasickými slovenskými stereotypmi sú zaručenou kombináciou častého pokývania hlavou, či dokonca vyprsknutia do smiechu. Už len vysvetlenie Swingers party na zadnom obale nám napovedá, že nepôjde o žiadnu lacnú erotiku. I podnadpis – stredná kríza veku – vám na prvý pohľad najprv nepríde nijak zvláštny, no v knihe je vysvetlené i toto záhadné prehodenie slovíčok.
Swingers party je príbeh o typickom chlapovi ‒ Slovákovi zo Zvolena, ktorý nás sprevádza celým jeho životom. Príbeh je rozprávaný retrospektívne, čo je čiastočne dobré i zlé, pretože už dopredu vieme, ako príbeh dopadne, no aspoň vieme, že dopadne relatívne dobre. Hlavnou postavou je Peter Horváth, ktorý žije život obyčajného človeka. Vyštuduje, nájde si priateľku, ožení sa, nájde si prácu, má dieťa, presťahuje sa, má druhé dieťa, zmení prácu, skrátka, taký normálny život človeka strednej vrstvy. Peter je ale chlap filozofického a vŕtavého zmýšľania. Neustále mu niečo chýba a chce viac a viac – typický prístup súčasného človeka k životu: potrebujeme obrovský dom, nové auto i keď to staré stále fičí, ak sa dá zmeniť aj prácu, lebo lepšie platia. Keďže nevie presne definovať, čo treba ešte zmeniť, tak skúša od sťahovania sa, cez zmenu práce, či nájdenia si „bokovky“. Stále to však nie je ono. Preto sa rozhodne zájsť k „búdkarovi“ ako ho sám nazýva ‒ psychiatrovi. A tu sa začína náš príbeh, v ktorom sa Peter rozpamätáva, ako sa ocitol tam, kde sa nachádza.
Peter vyštudoval v Košiciach na Technickej univerzite, kde, ako zistíme, sa veľa z princípov slovenských „univerzít“ nezmenilo. Teória je stále uznávanejšia pred praxou, na „intrákoch“ sú stále voľnejšie mravy a profesori si stále potrebujú dokazovať, že sú bohmi. Takisto až dodnes neexistuje diaľnica, ktorú sľúbili postaviť zo Zvolena do Košíc už po revolúcii. Peter sa spozná s Monikou na intrákoch, tá sa s ním potom presťahuje späť do Banskej Bystrice, kde si Peter nájde prácu. Monika študuje právo, no ako čas beží, pribudnú deti a sťahovanie, Monika si uvedomí, že už je čas myslieť aj na seba a pustí sa do poisťovania. Predtým sa darilo Petrovi, teraz prišiel čas aj na ňu. Prehlbuje to však vzájomné odcudzenie.
Peter rozpráva aj o svojich známostiach „na jednu noc“. Zdôverí sa s nimi dokonca i Monike a Monika napriek tomuto priznaniu s Petrom zostáva. Tento ich trochu umiernenejší vzťah autor vykreslil veľmi pekne, až na Monikine neustále vyhadzovanie na oči neodčiniteľných skutkov, a Petrov postoj, keď sa dozvie, že Monika mala tiež aférku s iným chlapom. Tu tiež vidíme typický postoj samca ‒ ja môžem, ty nie. Nič nie je perfektné a aj naše hlavné postavy sa na chvíľu rozchádzajú. Nakoniec sa ale šťastne dajú dokopy. A čože ten Peter stále nie je spokojný a stále vymýšľa? Rád by bol tiež spisovateľom a s pomocou „búdkara“ aj zanechá svoju prácu a vydá sa na túto neistú dráhu.
Žiaľ, mínusom knihy je jej dĺžka. Ak by mala tak o sto strán menej, bolo by to tak akurát. Takto už sa čitateľ ku koncu mierne nudil (čo súviselo aj s tým, že sme vedeli, že Peter zostane s Monikou). Navyše už bolo unavené asi aj editorstvo, a tlačových chýb v knihe bolo viac, ako sa na obyčajné dva-tri preklepy patrí. Avšak autor veľmi realisticky zobral slovenské prostredie ako i medziľudské vzťahy. Nič nie je ani čierne, ani biele a už vôbec nič nie je perfektné. Skvelý bol hlavne humor (ak hovoríme psychiatrovi „búdkar“ ako nazývame gynekológa?), Horváth-Osadského transformácie ‒ Piči dlhá pančucha, Ritnianske Nudno, no nemôžeme zabúdať ani na nádherný metaforický slovník IT-čkárov:
„Proč se to vlastne kazí, když jsem s tiskárnou nic nedělal?“
„Niekedy sa môže stať, že ak ste inštalovali iný program, pobijú sa nejaké knižnice a prestane fungovať.“
„Pobijú sa knižnice,“ zopakoval po mne opäť. Vy IT-čkáři máte úplně vlastnej jazyk.“
„Prepáčte,“ zasmial som sa, „chcel som povedať, že volanie callbackových funkcií operačného systému z kódu programového vybavenia výrobcu vašej tlačiarne nie je vzájomne kompatibilné a mikroprocesor si s tým pri interpretácii inštrukcií tlače vašej zostavy nedokáže poradiť.“
Knihu odporúčame pre všetky vekové kategórie (nad 18 rokov).
Informácie o knihe
Jazyk:SK
Vydavateľ:Qualitex, s. r. o.
Rok vydania:2014
Počet strán:400
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Jennifer Niven – Vesmír na pleciach 17. nov 2017
- Affinity Konar – Mischling 29. mar 2017
- Zak Ebrahim –Teroristov syn 23. nov 2016
- George Friedman – Ohniská napätia (Na prahu krízy v Európe) 16. okt 2016
- M. R. Arlidge – Jeden musí z kola von 18. sep 2016