Neil Gaiman – Americkí bohovia
Skazenosť bohov
Neil Gaiman nemusí byť slovenskému čitateľovi veľmi známy. Do slovenskej verzie ešte doteraz neboli preložené jeho najznámejšie diela ako Hviezdny prach (Stardust) či Koralína (Coraline), s ktorými sa musíme zatiaľ uspokojiť dostupnosťou českého prekladu či sfilmovanej podoby. Venoval sa aj komiksu, čo v skostnatených slovenských podmienkach taktiež nenašlo odozvu. Celkovo je známejší v západnej časti bývalej Československej republiky, kde mu postupne vyšli všetky knihy. Slovenský fantasy fanúšik však mohol zaznamenať preklad jeho Záhrobnej knihy (The Graveyard Book) ako aj autorov nový román Oceán na konci ulice (The Ocean at the End of the Lane), ktorý vyšiel len nedávno. V tomto článku by som sa chcela vrátiť k jeho o niečo staršiemu románu Americkí bohovia.
Slovenská propagácia neomylne prezentuje román ako kultový. Nechcem tu citovať z viacerých pochvalných výrokov amerických recenzentov, ktoré si čitateľ môže vyhľadať na internete, ale hlavne nemienim prispieť ku komerčnej prezentácii tohto diela. Jednoducho si slovenský čitateľ musí uvedomiť, že označenia „kultový román americkej sci-fi a fantasy literatúry“ alebo „The New York Times Best Seller“ nemusia zákonite platiť aj v inom prostredí, a teda aj v tom slovenskom.
Hlavný hrdina Tieň je prepustený po troch rokoch z väzenia o niečo skôr, ako by čakal (presne dva dni). Pre niekoho by to mohlo znamenať dôvod na radosť, no pre Tieňa to značí veľký problém, a to doslova. Príčina skoršieho prepustenia z väzenia totiž spočíva v úmrtí jeho manželky Laury, ktorá znamenala pre neho, jednoducho povedané, zmysel života. To však nie je všetko. Okrem manželky stráca aj najlepšieho priateľa. Príčinou ich smrti bola autonehoda (aby som bola presná, smrť najlepšieho priateľa znamená aj stratu sľúbeného zamestnania), a to nie je stále všetko. Tieň prichádza dokonca aj o dôveru vo svojich najbližších, keďže sa na pohrebe Laury dozvedá o jej podvádzaní s jeho najlepším priateľom (detaily vynechám kvôli uverejneniu článku). Možno sa pýtate: A kde sú tí B/bohovia? Na scénu vstupuje tajomný muž, ktorý si hovorí pán Streda a ponúkne Tieňovi prácu. Tieň ju po dlhšom váhaní prijme, no stále mu nie je jasné, čo bude táto práca obsahovať. Potom sa začnú diať veci...
Majstrovstvo tohto úvodu spočíva najmä v sympatickom vykreslení hlavného hrdinu, ktorému čitateľ drží palce v zvládaní paradoxov života. Autor si zasluhuje uznanie aj za výborné „hlášky“, ktoré by našli uplatnenie aj vo filmovom scenári a sú prítomné počas celého diela. Časť tejto chvály určite patrí aj slovenskému prekladu, ktorý „spáchal“ Patrick Frank. Ešte ste však stále nespozorovali žiadnych B/bohov? Skúsim vysvetliť myšlienku diela, v ktorej spočíva aj jeho základný konflikt. Objavenie Ameriky ako tzv. nového svetadielu prispelo k rôznorodosti jej obyvateľov (na okraj podotýkam, že Kolumbus sa v dnešnej dobe nepokladá za jediného objaviteľa Ameriky). Okrem pôvodných obyvateľov, Indiánov, sa po Amerike trúsia potomkovia rozličných národov a rás, ktorí v súčasnosti predstavujú pestrú zmes. Osídľovanie nového územia je spojené s tým, že ľudia nepremiestňujú len seba, ale aj svoju kultúru, reč, zvyky, tradície, vierovyznanie, a teda aj bohov. V novej vlasti však pod vplyvom rôznych okolností začínajú na nich zabúdať alebo ich nahrádzať novými. Trápi to aj mnohých „prenesených“ bohov, pretože upadajú do zabudnutia kvôli mnohým moderným výdobytkom, fascinujúcich súčasnú ľudskú spoločnosť, a v niektorých prípadoch ovládajúcich životy ľudí. Starší bohovia chcú za svoje práva bojovať (za čo iné by sa mohlo v Amerike bojovať, všakže?) a rozpútať tak vojnu, ktorá všetko zmení.
Dielo pozostáva zo štyroch častí: Tiene, Ja sám som, Búrka a Epilóg: Niečo, čo nám mŕtvi taja. Jednotlivé časti sú rozdelené ešte na kapitoly, ktoré na seba väčšinou lineárne nadväzujú, a zároveň sa delia na kratšie situačné úseky. Väčšinou preto, lebo niekedy je dej spomaľovaný vstupmi z minulosti. Tieto sekvencie približujú prvé kontakty niektorých bohov s americkou pevninou prostredníctvom svojich „veriacich“. Inokedy je hlavná dejová línia narušovaná inou, odohrávajúcou sa „Niekde v Amerike“ alebo „Kdesi v Amerike“ mimo priestor hlavného hrdinu, ale napomáhajúcou vysvetliť hlavný dej. Nájdu sa však aj výnimky. K tomu treba prirátať ešte sny hlavného hrdinu, ktoré na prvý pohľad (ako takmer všetky sny) nie sú zrozumiteľné. Je pochopiteľné, že sa autor počas študovania množstva materiálu naviazal na niektoré bizarné príbehy, ktorých zverejneniu jednoducho nemohol odolať, alebo si ďalšie v priebehu písania vymyslel a fascinovali ho natoľko, že od ich škrtnutia nechcel upustiť. To však určite nepomáha napredovaniu deja, ktorý síce logicky a lineárne nadväzuje, ale zbytočne sa predlžuje. Dej je síce miestami vygradovaný, napätý, no nie je napínavý. Bežný čitateľ sa v 471-stranovom texte jednoducho stráca. Autor vytvoril zmes, ktorá je takmer taká istá ako celá Amerika. Pravdepodobne sa podpísala pod to nejasná autorova koncepcia, teda jeho predstava, čo do diela zaradiť, pretože mám pocit, akoby do toho chcel vtesnať všetko. Viditeľné je to aj v závere (viď „Príloha“ po poďakovaní), ktorý doplnil o stretnutie Tieňa s Ježišom, no nevediac, kam ho zaradiť. Aby toho nebolo málo, nesmiem zabudnúť na dvojnásobnú detektívnu zápletku. Stroskotaný dej na Haďom ostrove (Ilha De Queimada Grande) čiastočne zachraňuje aspoň hlavná postava.
Musím však autorovi kvitovať, že niektoré veci predsa len robí dobre. Americkej spoločnosti nastavuje kriticko-krivé zrkadlo, ktoré predstavuje jej hlavné zhubnosti (technika, nezdravá gastronómia, tajné služby, násilie) v prirodzenej surovosti. Vyjadruje tak povedomie a znepokojenie mnohých uvedomelých ľudí, netúžiacich po všetkých možných „výdobytkoch“. Cesta tadiaľto nevedie. Ak áno, tak sa neskončí dobre. Skazenosť Ameriky autor premieta do samotných bohov, keďže niektorí sa nevyhli infekcii tejto spoločnosti, a teda strácajú svoju podstatu.
Autor načrtáva rôzne tabuizované témy Ameriky, napríklad otroctvo černochov, vysťahovanie indiánov z pôvodných území a samotnú imigráciu. Tieto témy sú natoľko chúlostivé v samotnej Amerike, že autor musí mať poriadnu guráž, ak chce o nich písať. Ani zďaleka nie sú v americkej literatúre vyčerpané. Horšie je, že na mnohých miestach tieto problémy v realite nie sú ani vyriešené.
Za vynovený prvok by sme mohli označiť vystupovanie zombie ako jednej z hlavných postáv. Dovolím si prezradiť, že to bude práve milovaná (ale asi nie natoľko milujúca) Laura, mŕtva manželka Tieňa. Dalo by sa povedať, že v súčasnej literatúre sa vyskytujú nejakí tí duchovia, ale oživená mŕtvola so všetkými nezvratnými fyziologickými procesmi je fakt unikát. Ten, kto má rád podobné opisy, zgustne si aj pri pohrebných službách pánov Šakala a Ibisa.
Ak sa tešíte na vojnu medzi modernými a starými bohmi, na vybuchovanie Zeusových bleskov či lietanie Thorovho kladiva sem a tam, na pravý nefalšovaný boj, radšej vás upozorním, aby ste si ušetrili tú takmer päťstostranovú perepúť... nič také sa nenastane. Nakoniec vyjde najavo, že veľká bitka, ku ktorej sa od začiatku románu schyľuje, je len neuveriteľná fraška so zaujímavou myšlienkou. Záver bude niekoľkonásobný, pretože bude potrebné rozmotať detektívne klbko lží a objasniť niektoré dejové línie. Niektoré odkazy na literatúru alebo náboženstvá odhalí aj menej skúsený čitateľ. Tak ako napríklad obeta Božieho syna odkazuje na Ježiša Krista, no v tomto diele existuje v modifikovanej podobe. Páni Šakal a Ibis sú v podstate bohovia starovekého Egypta, pán Streda je škandinávsky boh Ódin a pod. Toto odhaľovanie môže spôsobiť vzdelanému „labužníkovi“ radosť, obyčajnému čitateľovi len zmätok a znechutenie. Varovať by som mala aj prudérnych čitateľov, ktorí môžu byť v istých pasážach zhnusení.
Zručnosť autora spočíva najmä v trefných a humorných výrokoch, ktoré vystihujú situáciu deja a odkazujú na americkú (ne)kultúru a rôzne náboženstvá či literatúru. Hlavným ťahúňom diela je ústredný protagonista Tieň, zjednocujúci opakovane narušovanú dejovú líniu, alebo zlepenec žánrov a v neposlednom rade aj pozoruhodná pointa románu. Dielu by pravdepodobne prospelo výrazné skresanie rozsahu. Môžeme tu teda hovoriť o „kultovosti“? V súvislosti s románom a slovenským prostredím asi ťažko, no pochybnosti sú aj na strane americkej literatúry. Podľa môjho názoru je podobné vykazovanie súdov ešte predčasné. Skutočné hodnoty dokáže preveriť len čas.
Ak som vás neodradila a neodradí vás ani prvý pohľad na knihu (povedzme, že veľmi nezodpovedá cestovnému baleniu, nie to ešte rozmerom kabelky), ste sčítaní v náboženskej oblasti alebo mytológii (nerobí vám problém odlíšiť Šivu od Višnu alebo Anubisa od Osirisa), prípadne táto publikácia predstavuje pre vás motiváciu rozšíriť si spomínané oblasti, alebo vás len priťahuje téma problémov americkej spoločnosti, želám vám veľa hodnotných čitateľských zážitkov, na ktoré som počas čítania Amerických bohov niekedy natrafila.
Informácie o knihe
Jazyk: SK
Vydavateľ: Slovart
Rok vydania: 2013
Počet strán: 472
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Samuel Bjørk – Cestujem sama 10. mar 2017
- Michael Katz Krefeld - Stratení 17. jan 2017
- Danielle Steelová – Skvelý život 28. júl 2016
- Danielle Trussoniová – Angelológia 20. júl 2016
- Dmitry Glukhovsky - Budúcnosť 03. jún 2016