Ernest Cline - Flotila
Flotila
Verte mi, keď poviem, že som bola pripravená túto knihu milovať. Ready Player One bol... hmmm... ako to povedať... úžasný. Áno, mala som určité výhrady a mám ich aj teraz, ale čím ďalej, tým viac mám tú knihu rada. To je pravá láska, hovorím vám! A táto kniha je o videohrách a invázii a mimozemšťanoch! Skáčem radosťou a očakávaním!
Na Flotilu som sa vrhla ako na plech čerstvého jablčníka a verila som, že ma príbeh vcucne a rozseká... tak ako predchádzajúce Clineovo dielo.
A, áno, rozsekalo ma. No že by to bolo v pozitívnom slova zmysle, o tom pomlčíme.
V mojom vnútri sa teraz bijú dve bytosti – tá, ktorá bezhranične miluje všetko „geeky“ a „nerdy“ bez ohľadu na kvalitu, a tá, ktorá pri výbere filmov odfiltruje všetko, čo má menej ako 7* a podobne pristupuje aj k inému umeniu. Nazvime to tak, že Flotila ostane navždy mojím guilty pleasure (kto by už z princípu nemiloval čokoľvek, čoho súčasťou je Star Wars, Space Invaders Alien?!).
Nuž, vec sa má takto. Postavy vo Flotile sú až nepochopiteľne nudné a beztvaré. Ani jedna z nich sa výrazne neodlišovala od druhej, nedokázala som si ich predstaviť a vlastne som k nim nič necítila. Mám pocit, akoby sa stratila intimita medzi čitateľom a jednotlivými postavami, ktorá by mohla vybudovať vzťah, ktorý v knihe tak chýbal. Hlavná postava ma dokonca zvláštnym spôsobom iritovala. Jej reakcie mi pripadali natoľko neuveriteľné, až som im už postupne prestala venovať pozornosť a jednoducho som čítala ďalej.
Ďalšou vecou, ktorá ma vytáčala do nepríčetna, bol nedostatok napätia. Alebo, aby som sa vyjadrila správne, napätia v knihe možno bolo aj dosť, avšak nikdy nevyvrcholilo tým správnym smerom, ale akoby sa vyparilo, zmizlo. Ako para nad hrncom. Puf! V jednej chvíli od nervov zatínate nechty do pohovky a v druhej len sedíte ako obarení s nechápavým pohľadom a pýtate sa, čo sa to práve stalo?!
Nechcem sa premeniť na prvotriedneho hejtera – Ernest Cline naveky ostane vďaka svojmu inovatívnemu nápadu vtesnať videohry do literatúry mojím hrdinom, ale....naozaj bolo nevyhnutné znova čitateľovi otrieskavať o hlavu celú popkultúru 80. rokov? Áno, chápeme, Cline, je ňou posadnutý. Zistili sme to už pri Ready Player One a nevadilo nám to, ale...viete, že existujú aj iné dekády?! A tie sú tiež plné skvelých hier a filmov. Navyše, čo sa týka RPO, tam boli tieto referencie nevyhnutné – celá zápletka a príbeh boli postavené na nich. Flotila je úplne iný prípad. Nebolo nevyhnutné (a dokonca by som povedala, že ani žiaduce) dať ich na každú stranu a vydávať ich za niečo esenciálne.
Flotila mala neobyčajný potenciál. Ktorý nenaplnila. Bohužiaľ. Plot twist na konci mi síce vyrazil dych, ale... bolo už neskoro. Niektoré veci boli zbytočne unáhlené, nedotiahnuté, skomprimované, a tak si čitateľ nemohol užiť ani tie vážne mňamkové časti.
Čítanie Flotily som si užívala, to áno. Klamala by som, keby som povedala, že som sa na ňu netešila a že ma nebavila. Avšak oproti RPO to bol dlhý-predlhý pád z útesu, ktorý nemal konca.
Naše hodnotenie
Informácie o knihe
Flotila Ernest Cline
- Žáner: Svetová súčasná, Sci-fi, fantasy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Vydanie: 2016/11
- Počet strán: 352
- ISBN: 978-80-551-5086-4
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Dominika Farkašová
Ďalšie články od tohto autora
- David Ebershoff – Dánske dievča 11. jan 2018
- Jo Nesbø - Smäd 08. sep 2017
- Lars Vasa Johansson - Kúzelníkov únik z reality 28. júl 2017
- Robert McClure - Vražedná uspávanka 07. júl 2017
- Louise Thomsen Brits - Kniha o hygge 26. apr 2017