Slovenské prostonárodné rozprávky

Ťažko by sme si dnes vedeli predstaviť slovenskú literatúru bez Prostonárodných slovenských rozprávok. Vyrástli na nich celé generácie mladých čitateľov, podnecovali ich fantáziu a unášali ich do bájnych svetov.
Radúz a Ľudmila. Čarodejná lampa. Laktibrada. Zakliata hora. Za zlatým jabĺčkom. Či Mahuliena zlatá panna.
To je len pár z Dobšinského rozprávok, ktoré sa objavili v 1.zväzku knihy Prostonárodné slovenské rozprávky. Celkovo ich je tam 36 na vyše 400 stranách.

Štúrovskí zberatelia sa rozbehli po celom Slovensku a zaznamenávali najrozmanitejšie žánre ľudovej slovesnosti, ktoré odrážali autentického ducha Slovákov, a tým aj legitimizovali ich národnostné snahy. Bolo to v časoch vrcholiaceho národného útlaku, keď rozprávky dokazovali a podčiarkovali existenciu slovenského národa a jeho tradičné kultúrne hodnoty. Navyše štúrovci videli v rozprávkach drahocenné poklady národnej poézie, ich krásu a veľkosť prirovnávali k rýdzemu zlatu.

Pri príležitosti 70. výročia vzniku vydavateľstva TATRAN vychádza kompletné trojzväzkové vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok.
Rozprávky, ktoré zaradili do prvého zväzku, vydali August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský v rokoch 1858 – 1861 v šiestich zošitoch. Popri rozprávkach fantastických, ktoré tvoria podstatnú časť, uverejnili zberatelia aj rozprávky satirické a realistické.

„Sedemdesiat rokov je vek dlhý ako naplnený ľudský život,“ píše v úvode Dr. Eva Mládeková z vydavateľstva Tatran. „Jubilant zvykne takéto významné výročie náležite osláviť. Pritom spomína na svoje najkrajšie a najúspešnejšie chvíle, medzi ktoré sa vkradli pády, keď sa odrážal odo dna.“

Milan Rúfus takto písal pri príležitosti tretieho vydania Prostonárodných slovenských povestí:
„Dlho v detstve, kedykoľvek som tak vyšiel zrazu z hory na čistinu, zmocňovalo sa ma čudné vzrušenie. Fantázia sa dávala do pohybu a nabádala k činnosti. V strede lúky je kameň. Treba ho odvaliť. Pod ním je iste otvor, ktorý vedie hlboko do zeme. Tadiaľ vedie cesta do iného tajomného sveta. Poviete: mätenie myslí.
A ja hovorím: čím by bolo dieťa bez fantázie? A čo by z takého dieťaťa bolo o dvadsať rokov?
Viera a hľadanie neskutočných krajín netrvá dlho. Je privilégiom detstva a jeho stratou padá tiež. Ale ostáva po ňom akási trvalá zvedavosť, túžba odlúpiť tvrdé kôry vecí, tušenie, že svet nie je taký meravý, ako sa na počiatku zdá, že v jeho vnútri sú ešte ďalšie svety, ktoré treba hľadať. Nazdávam sa, že stopy takýchto pocitov zanechali rozprávky v každom, kto s nimi rástol. Nie je to také zlé s tými kúzlami. Nikto nebude hľadať zárodky mystifikácie v tom, že dieťa oblieka a kŕmi bábiku ako živú bytosť.
A že nám rozprávky pomohli pochopiť a otvoriť nám drobné duše vecí, je pravda, pre ktorú budeme svedčiť kedykoľvek...“

Výtvarné poňatie sveta slovenských rozprávok od národného umelca Martina Benku urobilo z tohto titulu klasickú knihu, na ktorej bolo odchovaných niekoľko čitateľských generácií.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018