Je čudná. Lebo nemá vymletú hlavu

Elsa má sedem rokov a je komplikovaná. Vlastne ju za takú označujú, a to len preto, že nemá „vymetenú hlavu“, aj keď podľa zaužívaných noriem sa to od nej v jej veku ešte očakáva. Jej najlepšou, v skutočnosti jedinou priateľkou je sedemdesiatsedemročná babička.

Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa je zábavný a napínavý príbeh plný nečakaných stretnutí, nepravdepodobných priateľstiev a obrovskej sily rozprávok. Je to ten typ knihy, ktorá vás dojme, pobaví a po jej dočítaní budete mať príjemný pocit zo života.

Ale späť k babičke. Tá kedysi bola vychýrenou a úspešnou chirurgičkou, no dnes jazdí bez vodičského preukazu a nelení sa jej nevítaných návštevníkov domu z balkóna ostreľovať paintballovou puškou. Ľudia o nej tvrdia, že je čulá, ale iná. Bláznivá. Ibaže babička je génius, ovláda tajný jazyk a má vlastné kráľovstvo, v ktorom všetko funguje inak.
Presne tam zaviedla vnučku Elsu, keď sa jej rodičia rozviedli a v škole ju šikanovali. Kráľovstvo Miamas je ich útočisko.

Jedného dňa však babička ochorie a dozvie sa, že zomiera. No milovanej vnučke Else ešte pripraví posledné dobrodružstvo – v podobe série listov, v ktorých sa ospravedlňuje susedom. Ich doručovanie zavedie Elsu na výpravu plnú stretnutí, napríklad s militantnými zástancami spoločenstva vlastníkov bytov, s fanatickým kávičkárom, s bojovým psom, s monštrom, s ožrankou aj hroznou babizňou.
Pri dobrodružnom putovaní sa Elsa učí akceptovať smrť blízkych a krok za krokom odhaľuje pravdu o kráľovstve Miamas a svojej babičke.

Vypočujte si AUDIO úryvok
Z knihy číta Judita Bilá.

Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa je typ knihy, ktorú si zamilujete. Dokonale prepracovaný príbeh i postavy, ktoré vás dokážu rozplakať. Bude to však akýsi očistný plač, plač smútku i radosti, po ktorom sa budete cítiť voľnejšie a šťastnejšie.

Začítajte sa do novinky Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa:
1
Tabak
Všetky sedemročné deti si zaslúžia superhrdinov. Je to jednoducho tak. A kto to nechápe, je naozaj mechom praštený.
Tak to hovorieva Elsina babička.
Elsa má sedem rokov, vlastne už takmer osem. Uvedomuje si, že sa jej veľmi nedarí byť sedemročným dieťaťom. A uvedomuje si aj to, že je iná. Dokonca riaditeľ školy sa vyjadril, že by sa „mala prispôsobiť“, aby „lepšie komunikovala s rovesníkmi“. Dospelí vo veku jej rodičov zasa tvrdievajú, že „je na svoj vek mimoriadne vyspelá“. Elsa pochopila, že to nie je nič iné, len ďalší spôsob, ako povedať, že je „na svoj vek hrozne otravná“. Totiž presne to si dospelí myslia, len čo im opraví výslovnosť výrazu „déjà vu“ alebo nesprávne používanie zámen „môj“ a „svoj“. Lebo tí mudrlanti to väčšinou nerozlišujú. Práve preto s neúprimným úsmevom na perách hovoria Elsiným rodičom, že „je na svoj vek mimoriadne vyspelá“. Akoby to bol hendikep, akoby ich urážalo, že sedemročná Elsa nemá v hlave otruby. A práve z tohto dôvodu nemá okrem babičky nijakých priateľov. Lebo všetci ostatní sedemroční spolužiaci majú prázdne hlavy. Ibaže Elsa je iná.
Babička tvrdí, aby sa na nich vykašľala. Veď všetci superhrdinovia sú iní. A keby superschopnosti boli bežné, mali by ich všetci.
Babička má sedemdesiatsedem rokov. Vlastne takmer sedemdesiatosem. A ani na ňu to nijako nesedí. Vek sa jej síce odráža na tvári, lebo pripomína noviny napchaté do mokrých topánok, no inak nie, ibaže jej nikto nepovie, že je na svoj vek vyspelá. Zvyčajne sa to končí tým, že niekto pred Elsinou mamou podotkne, aká je babička stále „čulá a svieža“. Keď to hovorí naštvane či znepokojene, mama si povzdychne a opýta sa, koľko bude stáť náhrada škody. Napríklad ako vtedy, keď ju babička presviedčala, že ak ľudia dokážu byť tak nehorázne nesolidárni a majú zatiahnutú ručnú brzdu vo chvíli, keď ona chce zaparkovať Renaulta, vlastne si za ňu môžu sami. Alebo vtedy, keď si chcela v nemocnici pofajčiť. Spustila tým požiarny poplach, a keď pribehla protipožiarna ochranka a nútila ju zahasiť cigaretu, na všetkých nakričala, vraj „aby sa z tej úžasnej politickej korektnosti nepoondiali“! Alebo keď postavila snehuliaka, obliekla ho do ozajstných šiat a naaranžovala do záhrady pod balkónom susedov Britt-Marie a Kenta tak, že vyzeral ako človek, čo padol zo strechy. Alebo keď sa na ulici zjavili vyobliekaní páni s okuliarmi, zvonili pri bránach a chceli sa rozprávať o pánbožkovi, Ježišovi a nebi. Babička sa v rozhalenom župane postavila na balkón a začala ich ostreľovať paintballovou puškou. Britt-Marie sa nevedela rozhodnúť, či ju väčšmi pobúrila streľba, alebo to, že pod županom babička nemala vôbec nič, takže pre istotu ju na polícii nahlásila za jedno aj druhé.
Presne v takýchto prípadoch ľudia hovorievajú, že babička je na svoj vek veľmi čulá. Aj tak sa to dá povedať.
Nájdu sa však aj takí, čo tvrdia, že babička je blázon. V skutočnosti je génius. Ibaže je súčasne aj trochu šibnutá. Pracovala ako lekárka, dostávala ocenenia a veľa sa o nej písalo v novinách, cestovala na najstrašnejšie miesta na svete, odkiaľ ostatní utekali. Zachraňovala životy a všade na svete bojovala so zlom. Ako to robievajú superhrdinovia. Nakoniec jej však povedali, že na zachraňovanie životov je pristará, hoci Elsa mala silné podozrenie, že tým mysleli „priveľmi bláznivá“. Od tých čias už nelieči. Babička z toho obviňuje „spoločnosť“, hnevá sa a hovorieva, že si nesmie do nikoho zarezať iba pre tú posranú politickú korektnosť. V skutočnosti ide len o to, že spoločnosť je rozmaznávaná kadejakými zákazmi fajčenia v operačnej sále. A kto by vládal pracovať v takých podmienkach? No kto?
Od tých čias je teda doma a Britt-Marie a mamku privádza do šialenstva. Britt-Marie je babičkina susedka a mamka je Elsina mama. Britt-Marie je zároveň aj jej susedou, lebo Elsina mamka býva vedľa babičky. Z toho vyplýva, že Elsa je, pochopiteľne, babičkina suseda, keďže Elsa žije so svojou mamou. S výnimkou každého druhého víkendu, keď býva u ocka a Lisette. Samozrejme, že aj George je babičkin sused. Lebo žije s mamkou. Zrejme to znie trochu zmäteno.
Nech je, ako chce, treba sa vrátiť k meritu veci – zachraňovanie životov a privádzanie ľudí do šialenstva sú babičkine superschopnosti. To z nej robí pomerne dysfunkčného superhrdinu. Elsa rozumie výrazu dysfunkčný, našla si to vo Wikipédii. Ľudia v babičkinom veku zvyknú hovoriť, že „Wikipédia je výkladový slovník, ibaže na internete“. „Výkladový slovník“ zasa Elsa chápe ako „analógovú Wikipédiu“. Pre istotu si výraz dysfunkčný vyhľadala v oboch zdrojoch. Zhodne sa v nich uvádza, že ak čosi síce funguje, ale nie podľa pôvodného zámeru, je to dysfunkčné. A to je jedna z vlastností, ktorú má Elsa na babičke najradšej.
Aj keď dnes práve nie. Bolo už pol druhej v noci a Elsa bola tak príšerne unavená, že sa jej žiadalo len spať, ibaže nemohla, lebo babička hádzala do policajta hovienka.
Je to zložité. Približne ako vzťahy na Facebooku.
Elsa sa obzerala po malej obdĺžnikovej miestnosti a znudene zívala tak naširoko, akoby si chcela prehltnúť vlastnú hlavu.
„Veď som ti hovorila, aby si nepreliezala ten plot, nepamätáš?“ zahundrala a pozrela na hodinky.
Babička neodpovedala. Elsa si stiahla z krku chrabromilský šál a položila si ho na kolená. Narodila sa na druhý sviatok vianočný pred siedmimi, vlastne takmer ôsmimi rokmi. V ten istý deň nejakí vedci z Nemecka zaregistrovali mohutný výbuch žiarenia gama z magnetického poľa okolo Zeme. Elsa nevie presne, o aké „magnety“ ide, vraj je to čosi ako neutrónová hviezda. To jej pripomína výraz Megatron, a to je meno zloducha z Transformerov. Prostí ľudia, ktorí nečítajú dostatočné množstvo hodnotnej literatúry, by to mohli označiť za „program pre detského diváka“. Transformeri sú v skutočnosti roboti, ale z čisto akademického hľadiska by sa prípadne mohli rátať medzi superhrdinov. Elsa našla zaľúbenie v Transformeroch aj v neutrónových hviezdach a výbuch žiarenia gama si predstavuje podobne, ako keď jej babička obliala iPhone fantou a pokúsila sa ho vysušiť v hriankovači. Podľa babičkinho názoru je Elsa výnimočná práve preto, že sa narodila v takýto deň.
Byť výnimočný je najlepší spôsob, ako byť iný.
V tejto chvíli je však babička zaujatá tabakom, ktorý na drevenom stole rozkladá do úhľadných kôpok a vzápätí balí do šuštiacich cigaretových papierikov. Elsa iba vzdychla.
„Počúvaš ma? Povedala som, aby si neliezla cez ten plot!“ zahundrala opäť.
Nechcela, aby to vyznelo vyčítavo, i keď bola predsa len trochu naštvaná. Ako sedemročné stvorenie na policajnej stanici alebo muži v strednom veku čakajúci na omeškaný let, keď im pritom nikto neposkytne náležité informácie.
Babička zafunela a po všetkých vreckách svojej trochu priveľkej bundy zhľadúvala zapaľovač. Nezdalo sa, že by situáciu brala vážne. Ona vlastne nikdy nič neberie vážne. S výnimkou okamihu, keď si chce pofajčiť, ale nenachádza zapaľovač. Tak to berie nesmierne vážne. Lebo fajčenie je pre babičku smrteľne dôležitá záležitosť.
„Prepánajána, však to bol iba krpatý plôtik! Načo sa tak rozčuľuješ?“ hovorí babička bezstarostne.
„Nechoď na mňa s tým svojím prepánajána! To ty si hádzala hovienka do policajta!“ ohradila sa Elsa.
Babička zagúľala očami.
„Prestaň mi tu fňukať! Už si ako tvoja mama. Nemáš zapaľovač?“
„Mám sedem rokov!“
„Dokedy sa na to mieniš vyhovárať?“
„Kým nebudem mať osem!“ odsekla Elsa.
Babička vzdychla a hundrala čosi ako: Nonono, hádam sa len smiem opýtať, nie? a pokračovala v prehľadávaní vreciek.
„Podľa mňa sa tu nesmie fajčiť,“ upozornila ju Elsa trochu pokojnejšie a prstom hladkala dlhé strapce na chrabromilskom šále.
Babička zafunela.
„Samozrejme, že sa smie. Stačí otvoriť okno.“
Elsa skepticky fľochla na oblok.
„Toto sa podľa mňa nedá otvoriť.“
„Rečičky! Prečo by sa nedalo?“
„Lebo je zamrežované.“
Babička vrhla nespokojný pohľad na okno a potom aj na Elsu.
„Takže najnovšie sa už nesmie fajčiť ani v base? Čo je toto za poondený policajný štát?“
Elsa znova zazívala.
„Môžem si požičať tvoj mobil?“
„Načo ti bude?“ zaujímala sa babička.
„Na surfovanie,“ odvetila Elsa.
„Čo?“
„Lečo.“
„Priveľa času utrácaš na internete.“
„Správne sa povie tráviť čas.“
„Dobredobredobre.“
Elsa nespokojne pokrútila hlavou.
„Utrácať môžeš napríklad peniaze, nie čas. A rovnako nemôžeš tvrdiť, že si strávila dve stovky za nové nohavice. Chápeš to?“
„Už si počula o jednej slečne, ktorá sa upremýšľala na smrť?“ vyprskla babička.
„A ty si už počula o takej, čo nepremýšľala vôbec?“ odvrkla Elsa.
Policajt, ktorý vstúpil do miestnosti, vyzeral veľmi, preveľmi vyčerpane. Sadol si za stôl a na babičku a Elsu vrhol pohľad plný čírej rezignácie.
„Chcem zavolať svojmu advokátovi!“ okamžite vyhlásila babička.
„Chcem zavolať mamke!“ ihneď požiadala Elsa.
„V tom prípade musím volať prvá!“ nástojila babička.
Policajt sa prehrabával v kôpke papierov.
„Tvoja mamička je už na ceste sem,“ vzdychol k Else.
Babička dramaticky zalapala po dychu, ako to dokáže jedine ona.
„Prečo ste jej volali? Preskočilo vám? Však bude zúriť ako fúria!“ protestovala babička, akoby jej policajt práve oznámil, že odvezie Elsu do lesa, aby ju vychovali vlky.
„Museli sme sa skontaktovať so zákonným zástupcom dieťaťa,“ pokojne vysvetlil policajt.
„Aj ja som zákonný zástupca dieťaťa! Som jej babička!“ Rozčúlene sa nadvihla zo stoličky a výhražne mávala nezapálenou cigaretou.
„Je pol druhej v noci. Niekto sa o ňu musí postarať,“ policajt si nevzrušene zaťukal na hodinky a potom nespokojne zagánil na cigaretu.
„Ja! To ja sa o ňu starám!“ vyštekla babička.
Policajt sa prekonal a zmohol sa na pokojné gesto, ukazujúc na vypočúvaciu miestnosť.
„Máte dojem, že sa vám to darí?“
Babička vyzerala, akoby sa trochu urazila, ale opäť si sadla a zaodŕhala.
„Či... teda... akože... Isteže. Keď sa už silou-mocou potrebujete zadrapovať do každej malichernosti, potom nie. Nie je to veľmi slávne. Ale kým ste ma nezačali naháňať, všetko bolo v poriadku!“ zasyčala naštvane.
„Vlámali ste sa do zoo,“ upozornil ju policajt.
„Však tam bol len taký mizerný plôtik!“ bránila sa babička.
„Lenže mizerné malé vlámanie neexistuje,“ vyhlásil policajt.
Babička mykla plecami a oprášila stôl, akoby naznačovala, že je najvyšší čas zmeniť tému. Načo toľko kriku pre nič.
„Ále čo! Počujte, však sa tu smie fajčiť?“
Policajt dôrazne zavrtel hlavou. Babička sa k nemu nahla, hlboko sa mu zahľadela do očí a usmiala sa.
„Neurobíte výnimku ani len kvôli mne?“
Elsa štuchla babičku do boka a prihovorila sa jej ich tajnou rečou. Majú totiž tajný jazyk, lebo babička tvrdí, že prarodičia musia mať s vnúčatami vlastnú reč, pretože na to existuje zákon. Alebo by aspoň mal existovať.
„Babi, prestaň! Baliť policajtov je zakázané!“ hovorí jej Elsa tajnou rečou.
„Kto to povedal?“ pýta sa babička rovnakým jazykom.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018