Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa

Autor Fredrik Backman

Elsa má sedem rokov a je komplikovaná. Vlastne ju za takú označujú, a to len preto, že nemá „vymetenú hlavu“, aj keď podľa zaužívaných noriem sa to od nej v jej veku ešte očakáva. Jej najlepšou, v skutočnosti jedinou priateľkou je sedemdesiatsedemročná babička. Tá kedysi bola vychýrenou a úspešnou chirurgičkou, no dnes jazdí bez vodičského preukazu a nelení sa jej nevítaných návštevníkov domu z balkóna ostreľovať paintballovou puškou. Ľudia o nej tvrdia, že je čulá, ale iná. Bláznivá. Ibaže babička je génius, ovláda tajný jazyk a má vlastné kráľovstvo, v ktorom všetko funguje inak. Presne tam zaviedla vnučku Elsu, keď sa jej rodičia rozviedli a v škole ju šikanovali. Kráľovstvo Miamas je ich útočisko.
Jedného dňa však babička ochorie a dozvie sa, že zomiera. Milovanej vnučke Else ešte pripraví posledné dobrodružstvo – v podobe série listov, v ktorých sa ospravedlňuje susedom. Ich doručovanie zavedie Elsu na výpravu plnú stretnutí, napríklad s militantnými zástancami spoločenstva vlastníkov bytov, s fanatickým kávičkárom, s bojovým psom, s monštrom, s ožrankou aj hroznou babizňou. Pri dobrodružnom putovaní sa Elsa učí akceptovať smrť blízkych a krok za krokom odhaľuje pravdu o kráľovstve Miamas a svojej babičke.

Zo švédskeho originálu Min mormor hälsar och säger f?rlat (Bokförlaget Forum, Stockholm 2013) preložila Mária Bratová.

• Žáner: Spoločenské romány, Humor, satira
• Jazyk: SK
• Vydavateľ: IKAR
• Väzba: Knihy viazané
• Formát: 153 × 234 mm
• Hmotnosť: 634 g
• Počet strán: 432
• Vydanie: 2016/11
• Poradie vydania: 1.
• ISBN: 978-80-551-5088-8
• EAN: 9788055150888

Súvisiace články

JE ČUDNÁ. LEBO NEMÁ VYMLETÚ HLAVU

Ukážky z knihy

Policajt, ktorý vstúpil do miestnosti, vyzeral veľmi, preveľmi vyčerpane. Sadol si za stôl a na babičku a Elsu vrhol pohľad plný čírej rezignácie.
„Chcem zavolať svojmu advokátovi!“ okamžite vyhlásila babička.
„Chcem zavolať mamke!“ ihneď požiadala Elsa.
„V tom prípade musím volať prvá!“ nástojila babička.
Policajt sa prehrabával v kôpke papierov.
„Tvoja mamička je už na ceste sem,“ vzdychol k Else.
Babička dramaticky zalapala po dychu, ako to dokáže jedine ona.
„Prečo ste jej volali? Preskočilo vám? Však bude zúriť ako fúria!“ protestovala, akoby jej policajt práve oznámil, že odvezie Elsu do lesa, aby ju vychovali vlky.
„Museli sme sa skontaktovať so zákonným zástupcom dieťaťa,“ pokojne vysvetlil policajt.
„Aj ja som zákonný zástupca dieťaťa! Som jej babička!“ Rozčúlene sa nadvihla zo stoličky a výhražne mávala nezapálenou cigaretou.
„Je pol druhej v noci. Niekto sa o ňu musí postarať,“ policajt si nevzrušene zaťukal na hodinky a potom nespokojne zagánil na cigaretu.
„Ja! To ja sa o ňu starám!“ vyštekla babička.
Policajt sa prekonal a zmohol sa na pokojné gesto, ukazujúc na vypočúvaciu miestnosť.
„Máte dojem, že sa vám to darí?“

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!