Túžba po pomste je silnejšia!

Sinon je pokračovaním excelentného debutu švédskeho spisovateľa Dana Sehlberga Mona.
Už tá dômyselne spojila politiku na najvyššej úrovni, medzinárodný terorizmus a najnovšie vedecké poznatky z oblasti neurológie a výpočtovej techniky.

Niekoľko pacientov štokholmskej nemocnice je v kritickom stave. Nakazili sa neznámym, no veľmi zákerným vírusom nazvaným NCoLV. Jediná osoba, ktorá sa dosiaľ uzdravila, je Hanna, manželka profesora informatiky Erica Söderqvista.

Na vývoji vakcíny pracuje súkromná farmaceutická spoločnosť Cryonordic a tá vyhlasuje, že vakcínu má na dosah ruky. Nevyhnutne však potrebuje Hanninu krv. Eric je na pochybách. Má dôvodné podozrenie, že spoločnosť je napojená na teroristickú skupinu.

Akim Katz, známy pod krycím menom Sinon, sa nachádza v izraelskom väzení. Predtým, než ho tajná služba odhalila ako špióna Hizballáhu, pôsobil ako najbližší poradca izraelského premiéra. Keď sa za dramatických okolností dostane na slobodu, financovateľ Cryonordicu ho poverí tajnou úlohou. Túžba po pomste je však silnejšia než peniaze a Sinon zmení pôvodný plán.
Ocitne sa svet na pokraji zhubnej pandémie?

Eric postupne zisťuje, že jeho milovaná Hanna je vo vážnom nebezpečenstve a jediný človek, ktorý by ju podľa neho mohol ochrániť, je agentka Mossadu Rachel Papo. Eric však nevie, že jej chladnokrvnosť nepozná hraníc, a keby len tušil, čie príkazy teraz plní, nikdy by s ňou Hannu nenechal osamote.

„Sinon je fantasticky vydarený triler.“
Vild med Krimi (Dánsko)

DAN T. SEHLBERG vyštudoval hru na klavíri, ale lákala ho žurnalistika. Už ako štrnásťročný dostal svoju prvú reportérsku prácu pre časopis o populárnej hudbe OKEJ. Pracoval v denníku Aftonbladet, kde mal na starosti novinky z vedy a techniky. Sehlberg získal titul MBA na Vysokej ekonomickej škole v Štokholme a dnes pôsobí ako developer v stavebníctve.

Prečítajte si úryvok z novinky Sinon:

Cornelia Mulderová v ten deň rozhodne nemala ísť do práce. Nemala nastúpiť do preplneného vlaku na trati Brennerbaan – Nyenrode a predovšetkým nemala ani len vystrčiť nohu z postele. Celú noc sa potila, snívali sa jej príšerné nočné mory a určite mala horúčku. Keď ráno zazvonil budík, podarilo sa jej, napriek všetkému, vložiť nohy do papúč z ovčej vlny adotackať sa do kúpeľne. Obliekla si včerajšie šaty, natlačila dokumenty do obnosenej aktovky, ani sa len nenalíčila a vyšla von na ulicu. Cesta na univerzitu bola pre ňu utrpením. Zakaždým, keď vozeň zahrkotal, naplo ju na vracanie a hlasná vrava navôkol jej pripadala vzdialená a nesúvislá. Bol prvý deň semestra a ona mala spoznať svoju novú skupinu študentov programu MBA. Nechať sa vypísať neprichádzalo do úvahy. Záujemcovia o štúdium zaplatili nemalú sumu a každý jeden z nich mal tie najlepšie referencie od najúspešnejších holandských firiem. Očakávania teda boli vysoké.

V zborovni zbadala Cornelia na svojej pravej ruke zvláštne rany. Keď si pred zrkadlom na toalete vyhrnula lepkavé šaty, objavila podobné rany aj na bruchu. Pripomínali čiernohnedé vriedky bolestivé na dotyk. Vyvracala sa do umývadla, hrubou papierovou servítkou si utrela ústa a potom dlho hľadela na svoje krvou podliate oči. Prednáška mala začať o necelých štyridsať minút. O tri hodiny bude hotová a potom rovno domov do postele.

V štyroch radoch sedelo päťdesiat ambicióznych poslucháčov pripravených na prednášku. Priamo pred nimi, medzi kozubom a obrazom od Rembrandta, stála hlavná lektorka Cornelia. Už v momente, keď vstúpila do učebne vyvolala rozpačité dojmy. Pohľadom neustále blúdila po miestnosti, jej pohyby boli neprirodzene strnulé. Snažila sa pozdraviť, ale hlas sa jej zlomil. Možno chcela povedať viac, no rozmyslela si to. Zodvihla mikrofón k tvári a z úst vyšiel len ťažký ston, ktorý zachrapčal v reproduktoroch. Preglgla a zarovnala svoje poznámky. Sekundy ubiehali. Miestnosťou sa začala šíriť nepríjemná a čoraz ťaživejšia atmosféra. Cornelia sa pokúsila napiť, no ruky sa jej triasli tak veľmi, že všetku vodu porozlievala na papiere. Napokon sa obrátila k veľkým oknám s výhľadom na park.
„Ja... kde som?“
Žena sediaca v prvom rade zdvihla ruku, no nečakala, kým dostane slovo.
„Pani Mulderová, tečie vám z nosa krv.“
Cornelia si automaticky na nos priložila ruku, na ktorej teraz svietilo niekoľko otvorených rán. Zapotácala sa a skôr než k nej stihol pribehnúť niektorý z poslucháčov, tvrdo dopadla na podlahu. Muž, ktorý sedel najbližšie, vyskočil zo stoličky a pribehol jej na pomoc, no vzápätí zdesene cúvol. Tvár ženy, ktorú mal pred sebou, bola zaliata krvou. Krv sa jej rinula z dokorán otvorených očí a klokotala z pootvorených úst.

Primár nemocnice Jahn Boer znepokojene študoval zdravotné záznamy novej pacientky. Cornelia Mulderová nebola jediná. Za posledných pár hodín bolo v urgentnej nemocnici UMC v Utrechte hospitalizovaných ďalších šesť pacientov s rovnakými symptómami. Všetci teraz ležali v kóme.

1. časť
POZDRAV Z KETZIOTU

PRED SIEDMIMI DŇAMI. MEDZI SOMÁLSKOM A NAIROBI

Let číslo XU 529 spoločnosti African Express opustil medzinárodné letisko Jomo Kenyatta v Nairobi s päťhodinovým meškaním. Let mal trvať približne deväťdesiat minút. Nemali nič na programe, preto im meškanie nespôsobilo žiadne vážnejšie problémy. Rachel Papo sa pozrela na hodinky. Dvadsať minút do pristátia. Gregor Khazan, tučný muž vedľa nej, páchol od potu a rukami si po celý čas nervózne šúchal stehná.

Vyzrela z okna DC-9. Nebo bolo takmer bezoblačné. Videla len nekonečnú planinu, ktorú sem-tam preťali osamelé tmavé mračná. Kabína páchla stuchlinou. Zavrela oči a snažila sa nájsť si čo najpohodlnejšiu polohu. Sedadlo zo šedého plastu, potiahnuté zodratou hnedozelenou tkaninou, bolo tvrdé a nepoddajné. V poslednomčase ju rozbolel chrbát hneď, ako si sadla. Pri poslednej kontrole doktor znepokojene ukazoval na veľké rozmazané röntgenové snímky. Driekové stavce L2 a L3 boli poškodené. K poraneniam došlo počas bombového útoku na jej byt. Tlaková vlna ju vyhodila takou silou, že preletela cez balkónové sklo a dopadla na kamenné obklady. Utrpela nielen početné zlomeniny a praskliny, ale aj porušenie miechy. Podľa lekárov mala veľké šťastie. Ak by predlaktím nestlmila pád, bola by dnes ochrnutá. Inštinktívne sa dotkla jazvy na ľavej ruke. Bolesti chrbtice sa však nezbaví do konca života.
S Davidom Yassurom, operatívnym vedúcim Mossadu, prebrala Rachel rôzne možnosti prestrojenia. Gregor pracoval pre ruskú ropnú spoločnosť Siberian Petrol Resources. Najlepšie lži majú vždy blízko k pravde, preto sa nakoniec rozhodli ponechať mu pravú identitu. Ako ropný prospektor, v obnosenom šedom obleku, košeli pokrytej fľakmi, so svojimi veľkými prsteňmi a riedkymi mastnými vlasmi bol pre ich plán dokonalý. Okrem tejto pravdy však Rachel už vymyslela historku, ktorá by mala fungovať. Ona bude vystupovať ako Nadira Al-Nsour, investičná manažérka firmy Katar Capital Partner, ktorá Gregora sprevádza ako poradkyňa a asistentka. Komoditný analytik zistil, že pod suchou, popraskanou pôdou Somálska sa nachádza približne stodesať miliárd barelov surovej ropy. Spoločnosť African Energy už začala s vrtnými prácami, prvýkrát v tejto krajine za posledných vyše dvadsať rokov. Predpokladaný objem vyťaženej ropy by mal predstavovať štyri miliardy barelov v hodnote päťsto biliónov dolárov. Preteky sa začali. Čínske, britské a ruské ropné spoločnosti už podplácajú vodcov v krajine, aby si zaistili ťažobné práva a vypratali dediny v blízkosti vrtných oblastí. Práve preto Gregor pred tromi týždňami navštívil krajinu a oficiálne je to aj dôvod, prečo sa teraz vracia spolu s poradkyňou z Kataru. Lietadlo sa zatriaslo a stratilo výšku. Gregor niečo zamrmlal, no ona ani len neotvorila oči. Čo bude robiť s toľkými peniazmi? Kúpi si kaviár? Deodorant?
Gregor sa zo svojej predchádzajúcej cesty vrátil s dôležitou informáciou. Sotva pristál v Rusku, skontaktoval sa s americkým diplomatom a Američania informáciu okamžite poslali do Jeruzalema. Rachel hovorila plynule rusky, preto ju nasledujúci deň vyslali do Petrohradu. V Café Singer, pri stole s výhľadom na Kazanskú katedrálu a široký Nevský prospekt, jej Gregor vyrozprával, čo zažil počas svojho posledného dňa v Mogadiše. Vo vstupnej hale hotela ho zastavil neznámy mladý muž. Bol na smrť vydesený a žiadal Gregora, aby mu pomohol opustiť krajinu. Tvrdil, že je členom teroristickej siete Al-Šabáb, ale po rodinnej hádke je teraz jeho meno na smrteľnej listine. Somálčan sa ukryl v jednom z veľkých utečeneckých táborov za mestom, no bol si istý, že skôr či neskôr ho nájdu. Chcel poskytnúť informácie výmenou za ochranu a azyl. Informácie o palestínskej skupine, ktorá navštívila Soomaaliland a zaplatila Al-Šabábu za ochranu. Palestínčania vraj mali veľmi špecifické požiadavky týkajúce sa internetového prístupu a počítačovej kapacity. Gregor dostal od Somálčana telefónne číslo. Podľa plánu mal v momente, ako dorazili do hotela v Mogadiše, zavolať naň a oznámiť Somálčanovi, že má pre jeho situáciu riešenie. Tým riešením mala byť ona, v skutočnosti však nemala ani možnosti, ani záujem zachrániť ho. Samozrejme, niesla so sebou obálku s falošnými dokladmi, ktoré by mu teoreticky mohli pomôcť dostať sa cez hranice. Ak bude muž dostatočne zúfalý, celkom určite táto obálka postačí na získanie všetkých informácií. Napriek tomu mu nedávala žiadne šance. Al-Šabáb mal pod kontrolou veľkú časť krajiny, ako aj policajné zložky a armádu. S novou identitou, alebo bez, odpadlík bol odsúdený na smrť.
Prasknutý reproduktor zahlásil, najprv svahilsky a hneď na to po anglicky, že lietadlo čoskoro pristane. Otvorila oči. Gregor pohľadom plným sĺz civel na operadlo pred sebou a rukami si ešte vždy zúrivo šúchal stehná. Slnko stálo priamo nad lietadlom a Rachel tak mohla pozorovať tieň lietadla, kĺžuci po pestrofarebnej mozaike pod nimi. Budovy pripomínali kúsky lega roztrúsené medzi vyschnutými korytami riek a úzkymi líniami ciest. Na obzore sa objavil pás mora. Azúrové pirátske vody. V súčasnosti sa celá medzinárodná námorná doprava oblasti Afrického rohu vyhýbala. Tieň lietadla bola čoraz väčší. Už leteli nad mestom. Tisíce domov, preľudnená džungľa plná úzkych uličiek a obrovských skládok odpadu. Magazín Forbes označil Mogadišo za najnebezpečnejšie miesto na svete. Krajinu riadili znepriatelení vodcovia milícií a nekonečná občianska vojna po sebe zanechala zúbožené mesto, neustále drancované zdrogovanými detskými vojakmi. Mesto, kde milície znásilňovali a vraždili civilistov a kde samovražedné útoky, bombové nálože v autách a ostreľovači boli na dennom poriadku. Záplavy, suchá a hlad si každý rok vyžiadali tisíce obetí. Je to svet, v ktorom neplatia zákony, s výnimkou zopár náhodne verejnosťou vyžiadaných trestov podľa šaríevo forme popráv, mučenia či zmrzačenia. Rachel vystrela nohy pred seba a náhla bolesť jej skrivila tvár. Potom sa usmiala na urasteného Rusa.
„Ak budeme mať šťastie, stihneme si pred večerou ešte zaplávať.“

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018