Iba raz…a nič sa nevráti!
„Človek môže iba raz žiť... iba raz. A nič sa nevráti." Túto myšlienku od Margity Figuli nájdete na začiatku novinky, ktorá sa môže stať každému z nás. Občas si myslíte, že máte všetko, veci klapú a vy máte dôvody len úsmevy. Cítite sa isto a bezpečne. No potom sa s vami osud nepekne zahrá a postaví vám do cesty prekážky. Také, aké ste neočakávali ani v kútiku duše. A zrazu musíte riešiť celkom iné veci...
Až čas ukáže je príbeh, ktorý prežívame do veľkej miery všetci. „K napísaniu tejto knižky ma podnietila skutočná udalosť," hovorí autorka Andrea Novosedlíková. „Je to príbeh matky a jej nezlomnej vôli popasovať sa s nepriazňou osudu. Príbeh o tom, ako si všedný život s človekom rozohrá hru s vlastnými pravidlami."
Hanka pracuje ako účtovníčka v súkromnej firme. S manželom Denisom a dcérkou Deniskou ešte donedávna viedli bežný život, ktorý narúšali len nezhody so svokrou.
Po piatich rokoch manželstva sa však Denisovo správanie mení a Hanka si kladie otázku, čo sa to stalo s ich životom.
„V poslednom období mával takéto nálady často. Z minúty na minútu sa stal z milého manžela nahnevaný, hoci priznávam, aj ja som impulzívna...
Čo sa však s nami stalo? Kam sa podel ten mladík, do ktorého som sa pred rokmi zaľúbila? Ktorý mi v zime zohrieval skrehnuté prsty vo svojej veľkej teplej dlani? Stačilo nám milé slovo, objatie a vedomie, že sa ľúbime."
Denis je totiž od istého času posadnutý myšlienkou žiť v Južnej Afrike. Vzdá sa dobre plateného miesta a chce sa presťahovať za vidinou raja.
Hanka však váha, prestáva veriť vlastnému mužovi a bojí sa vytrhnúť dcéru zo známeho prostredia.
Stačí však zopár nestrážených sekúnd, drobná séria zhôd a náhod a do ich života kruto zasiahne nehoda.
Začítajte sa do novinky AŽ ČAS UKÁŽE:
„Chcem ešte jedno dieťa," prehltla som hrču v hrdle, musela som skúsiť niečo, čo by Denisa udržalo doma.
Ochromila som ho asi na tri sekundy.
„Dobre," žoviálne súhlasil a odmlčal sa, aby dodal svojim slovám vážnosť. „Keď sa tam zabývame, môže byť aj dieťa. Aspoň Deni nebude rozmaznaná a naučí sa s niekým deliť. Kupuješ jej, čo si zmyslí, a potom si nič neváži."
„Chcem dieťa teraz. Nie neskôr."
„Nechápem, prečo musíme mať decko práve teraz?"
„Nemám v úmysle na staré kolená vymieňať plienky a kočíkovať. Do tridsiatky chcem bábätko a to sa nám nemusí podariť hneď," dúfala som, že rozumné argumenty ho presvedčia.
Zamračil sa, až sa mu medzi očami vytvorila kolmá vráska.
„Prečo by sa nám nemalo podariť?" stroho odsekol. Očividne ho urazilo, že spochybňujem jeho mužnosť. „Ak ti tikajú biologické hodiny a cítiš sa stará, to je už tvoj problém. Nie môj."
Nikam to neviedlo. Obaja sme si stáli za svojím.
„Vieš čo? Ja odchádzam. Ak chceš, zostaň si tu a ďalšie decko si trebárs adoptuj," vykrivil pery do grimasy. Vstal, schmatol zo stola peňaženku a zamieril do chodby.
„Kam ideš?" šla som mu za pätami. Obul si tenisky, obliekol vetrovku a až potom sa otočil ku mne: „Do Cape Town," vyštekol s iróniou a zaplesol za sebou dvere.
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!