Až čas ukáže
Hanka Brečtanská pracuje ako účtovníčka v súkromnej firme. S manželom Denisom a dcérkou Deniskou ešte donedávna viedli bežný život, ktorý narúšali len nezhody so svokrou. Po piatich rokoch manželstva sa však Denisovo správanie mení a Hanka si kladie otázku, čo sa to stalo s ich životom. Denis je od istého času posadnutý myšlienkou žiť v Južnej Afrike. Vzdá sa dobre plateného miesta a chce sa presťahovať za vidinou raja. Hanka však váha, prestáva veriť vlastnému mužovi a bojí sa vytrhnúť dcéru zo známeho prostredia. Stačí však zopár nestrážených sekúnd, drobná séria zhôd a náhod a do ich života kruto zasiahne nehoda.
- Žáner: Slovenská súčasná, Román pre ženy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Paperback
- Formát: 126 × 200 mm
- Hmotnosť: 234 g
- Počet strán: 312
- Vydanie: 2015/03
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4161-9
- EAN: 9788055141619
Súvisiace články
IBA RAZ…A NIČ SA NEVRÁTI!Ukážky z knihy
„Chcem ešte jedno dieťa," prehltla som hrču v hrdle, musela som skúsiť niečo, čo by Denisa udržalo doma.
Ochromila som ho asi na tri sekundy.
„Dobre," žoviálne súhlasil a odmlčal sa, aby dodal svojim slovám vážnosť. „Keď sa tam zabývame, môže byť aj dieťa. Aspoň Deni nebude rozmaznaná a naučí sa s niekým deliť. Kupuješ jej, čo si zmyslí, a potom si nič neváži."
„Chcem dieťa teraz. Nie neskôr."
„Nechápem, prečo musíme mať decko práve teraz?"
„Nemám v úmysle na staré kolená vymieňať plienky a kočíkovať. Do tridsiatky chcem bábätko a to sa nám nemusí podariť hneď," dúfala som, že rozumné argumenty ho presvedčia.
Zamračil sa, až sa mu medzi očami vytvorila kolmá vráska.
„Prečo by sa nám nemalo podariť?" stroho odsekol. Očividne ho urazilo, že spochybňujem jeho mužnosť. „Ak ti tikajú biologické hodiny a cítiš sa stará, to je už tvoj problém. Nie môj."
Nikam to neviedlo. Obaja sme si stáli za svojím.
„Vieš čo? Ja odchádzam. Ak chceš, zostaň si tu a ďalšie decko si trebárs adoptuj," vykrivil pery do grimasy. Vstal, schmatol zo stola peňaženku a zamieril do chodby.
„Kam ideš?" šla som mu za pätami. Obul si tenisky, obliekol vetrovku a až potom sa otočil ku mne: „Do Cape Town," vyštekol s iróniou a zaplesol za sebou dvere.
