Život po živote
Čo ak by sme mali možnosť žiť svoj život znovu a znovu, až kým nebudeme spokojní?
Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa v Anglicku narodí dievčatko Ursula, ale zomiera, prv než sa stihne poriadne nadýchnuť. V rovnaký večer roku 1910 sa to isté dievča narodí opäť a tentoraz prežije, no smrť si ju zanedlho počká a cyklus sa zopakuje. Ursula prežíva svoj život nanovo, vždy o niečo dlhšie, vždy s iným tragickým koncom. Zakaždým sa ocitá na začiatku, obdarená šancou vyhnúť sa fatálnym chybám. Ursula si na predošlé životy nespomína, no silné déja vu, predtucha prichádzajúceho nešťastia sú varovaním pred nástrahami, ktoré sa jej kedysi stali osudné. Stačí zdanlivo bezvýznamný krok a všetko sa môže vyvinúť inak. Čím častejšie prežíva tie isté momenty nanovo, tým sú spomienky konkrétnejšie a šanca na dokonalý život väčšia. Dá sa však vyvarovať všetkých chýb? Dá sa zachrániť svet pred jeho nevyhnutným osudom?
Z anglického originálu Life After Life (Doubleday, London 2013) preložila Tamara Chovanová.
- Žáner: Spoločenské romány
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 153 × 234 mm
- Hmotnosť: 767 g
- Počet strán: 528
- Vydanie: 2015/04
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4221-0
- EAN: 9788055142210
Súvisiace články
ČO KEBY STE MOHLI PREŽIŤ EŠTE JEDEN ŽIVOT?Ukážky z knihy
Všetko sa jej zdalo povedomé. „Nazýva sa to déja vu," povedala Sylvie. „Je to len taká ilúzia. Myseľ je nepochopiteľná záhada." Ursula si bola istá, že sa pamätá, ako ležala v kočíku pod stromom. „Nie," vyhlásila Sylvie, „nikto si nepamätá nič z obdobia, keď bol taký maličký." A predsa si Ursula spomínala na lístie, ktoré jej kývalo vo vánku ako veľké zelené ruky, aj na strieborného zajačika visiaceho zo striešky kočíka a krútiaceho sa jej pred očami. Sylvie vzdychla. „Máš veľmi živú predstavivosť, Ursula." Dievčatko nevedelo, či je to lichôtka alebo niečo iné, ale skutočne sa jej často stávalo, že nevedela rozlíšiť, čo bolo naozaj a čo len zdanie. A ten hrozný strach – strašná hrôza –, čo nosila v sebe. Tmavá krajina v jej vnútri. „Neoddávaj sa takým predstavám," napomenula ju Sylvie ostro, keď sa jej to pokúšala vysvetliť. „Venuj sa radostnejším myšlienkam."
Niekedy vedela, čo niekto povie, prv než to vyslovil, alebo aká nehoda sa stane – kedy niekomu vypadne z ruky tanier alebo hodí do skleníka jablko, akoby sa to stalo už veľa ráz predtým. Slová a vety sa jej ozývali v hlave, neznámi ľudia jej pripadali ako starí známi.
