Život hore nohami
„... perfektné miesto, perfektné šaty, perfektné kvety, stoosem hostí – a jeden úplne dokonalý Potkan."
Tridsaťročná Rosalind Shawová, ktorú jej snúbenec bez vysvetlenia zanechal pred oltárom, podľa očakávania upadne do dlhotrvajúcej depresie. Tá ju núti sledovať priveľké množstvo televíznych programov počas dňa, popíjať a zanedbávať prácu. Ani sprchovať sa jej už nechce tak pravidelne, ako by si to želala jej matka, najradšej chodí v teplákoch a obrovských sandáloch kristuskách. Po niekoľkých mesiacoch v znamení alkoholu a slabej hygieny sa Ros presťahuje z Londýna do St. Albansu a začne nový život ako spolumajiteľka kníhkupectva s názvom Chapters. K jej spolupracovníkom patrí intelektuálny a veľmi neprístupný Andrew, láskavá a skvostná Georgina a voľnomyšlienkarská šarmantná penzistka Joan, ktorá obľubuje amatérske divadlo a verejné obnažovanie. Práve keď Ros pociťuje, že život by sa mohol začať pomaly zlepšovať, jej nadmieru zarastený sused Daniel zaklope na dvere s kyticou kvetov, nervóznym úškrnom a dosť smutnými novinkami.
Z anglického originálu Reading Upside Down
(Amazon Kindle 2013) preložila Ivona Mertusová.
- Žáner: Román pre ženy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 136 × 207 mm
- Hmotnosť: 362 g
- Počet strán: 296
- Vydanie: 2014/09
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-3980-7
- EAN: 9788055139807
Recenzia
AKO MŔTVE MORČA DALO DOKOPY DVOCH ĽUDÍUkážky z knihy
V ten deň podvečer som stála pred veľkým zrkadlom v spálni a robila inventúru. Vlasy som si dala zostrihnúť nakrátko tesne pred ockovou oslavou a stále vyzerali dobre. Čo sa týkalo postavy, ani to nie je najhoršie. Opäť som trochu pribrala, ale nie všetko, čo som stratila na váhe pred sťahovaním do St. Albansu, a teraz mám číslo 10. Výborne. S oblečením to už bolo horšie. Mala som na sebe veľmi starú telovú podprsenku s vypchávkami, ktorá podľa skrkvaného povrchu zažila dosť traumatické stretnutie so sušičkou. Dopĺňali ju veľké vyblednuté čierne nohavičky, ktoré by boli vhodnejšie ako cvičebný odev do telocvične v štyridsiatych rokoch minulého storočia než ako bielizeň v 21. storočí. Na posteli vľavo odo mňa ležali štyri kôpky oblečenia, ktoré som takmer celú predchádzajúcu hodinu zaraďovala do kategórií „príliš veľké", „príliš staré", „príliš formálne" a „príliš spojené s Potkanom". Piata kôpka, obsahujúca nedávno kúpené džínsy, bielu blúzku, čierne nohavice a zelenú blúzku, čo sa tak páči George a očividne aj Andrewovi, ležala na kresle vpravo.
Vzdychla som si. Možností nebolo veľa.
