Tu žila Britt-Marie
Šesťdesiattriročná Britt-Marie naozaj nie je pasívne agresívna osoba. To len špina, neporiadok, škrabance a nesprávne uložený príbor ju nútia kričať, aj to iba hlboko vo svojom vnútri. Práve teraz odchodom z domu ukončila svoje štyridsaťročné manželstvo a život ženy v domácnosti. Jediná práca, ktorú sa jej podarilo zohnať, ju zavedie do Borgu. Je to zapadnutá obec postihnutá finančnou krízou, v ktorej skrachovalo všetko okrem pizzerie páchnucej pivom. Britt-Marie odjakživa nenávidí futbal, ale Borgu nezostalo okrem neho nič. To, prirodzene, nepredznačuje ideálny začiatok nejakej vrúcnej obojstrannej náklonnosti. Lenže tunajšie mládežnícke futbalové mužstvo tak zúfalo potrebuje trénera, že je ochotné ponúknuť príležitosť komukoľvek. Športovcov z Borgu nemôže odradiť ani taká maličkosť, že Britt-Marie o tento post vôbec nestojí. No a keď ešte dostane pozvanie na rande od miestneho policajta a v soláriu si zlomí ruku, niet pre ňu cesty späť.
Román Tu žila Britt-Marie je príbehom o láske a vyznaní. O žene, ktorá celý život čakala na jeho skutočný začiatok, o mnohých nenápadných obciach pri hradskej, v ktorých zlyháva všetko – až na futbal a pizzeriu, lebo tie človeka nezradia.
Preložila Mária Bratová
- Žáner: Spoločenské romány, Humor, satira
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 153 × 234 mm
- Hmotnosť: 300 g
- Počet strán: 360
- Vydanie: 2017/03
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-5267-7
- EAN: 9788055152677
Súvisiace články
TU ŽILA BRITT-MARIEUkážky z knihy
Napriek tomu číra náhoda chcela, aby dievčina z úradu práce, ktorá predvčerom naozaj nedobrovoľne večerala lososa s Britt-Marie, sľúbila, že pre ňu nájde nejakú prácu. Nasledujúce ráno o 9.02 jej Britt-Marie zaklopala na kanceláriu, aby zistila, ako sa jej darí v hľadaní. Dievčina chvíľu ťukala do počítača, podchvíľou zafunela ako človek, ktorému sa do nosovej dierky dostalo čosi vo veľkosti pyramídy, a potom povedala: „Mám tu jedno voľné miesto. V nejakom zapadákove, kde líšky dávajú dobrú noc, a s takým mizerným platom, že radšej by ste mali požiadať o podporu v nezamestnanosti, tá by bola vyššia.“
„O podporu nemám záujem,“ Britt-Marie vyriekla slovo podpora s takým výrazom, akým sa zvyčajne spomína nejaká nepríjemná choroba. Dievčina znova vzdychla a pokúsila sa upozorniť na „výhody preškoľovacích kurzov“, ktoré by Britt-Marie okamžite ponúkla, no tá to dôrazne odmietla s tvrdením, že nestojí o nijaké „výhody“.
„Britt-Marie, prosím vás, ide o prácu len na tri týždne, a to sa musíte presťahovať do nejakého... Borgu,“ prehovárala ju dievčina a v počítači na mape hľadala Borg.
„Cha!“ odvetila Britt-Marie a napravila si kabelku na kolenách.
Dievčina si zamyslene hladkala čelo a potom vážnym tónom dodala: „Britt-Marie, nechcem byť neslušná, ale neodporúčam vám, aby ste vo svojom veku prijali toto miesto.“
Britt-Marie prikývla, vstala, vyhladila si sukňu a vyhlásila: „Nechcem byť neslušná, ale neodporúčam vám, aby ste vy so svojím čelom nosili taký účes.“
