Temná hrdinka
Polnočné Trafalgarské námestie. Mladá Violet je svedkom pološialeného vyčíňania upírov a od tejto chvíle sa stáva figúrkou v desivej hre plnej intríg. Z upírskeho sídla už niet úniku a každá snaha je márna. Iba ak...
Temný, krvilačný svet plný prepychu a bohatstva však začína mladú smrteľníčku čoraz viac priťahovať. Zrádza ju vlastné srdce, opantané diabolsky príťažlivým Kasparom Varnom, následníkom upírskeho trónu. Je sexi, je nebezpečný, je tajomný – a pre Violet sa onedlho stane všetkým. Čo môže zajatkyňa urobiť, aby na ňu upír hľadel ako na príťažlivú ženu? Ich svety sú však príliš vzdialené a kruté odhalenie rodinného tajomstva všetko komplikuje. Táto vášeň bude mať brutálne následky.
Najvášnivejší upírsky príbeh, aký ste kedy čítali!
Z anglického originálu The Dark Heroine: Dinner with a Vampire (HarperCollins Publishers, New York 2013) preložila Marína Gálisová.
- Žáner: Sci-fi, fantasy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Pevná väzba
- Formát: 136 x 207 mm
- Hmotnosť: 400 g
- Počet strán: 432
- Vydanie: 2013/09
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-3561-8
- EAN: 9788055135618
Recenzia
UPÍRSKA ŠĽACHTAUkážky z knihy
„Upíri neexistujú," hlesla som a pokrútila som hlavou. „Ste obyčajní blázni."
Kým som sa zmohla na ďalšie slovo, zrazu som stála pritlačená o stenu a Kasparove pery sa mi obtierali o krk. Prudko sa mu nadvihoval hrudník a ja som cítila jeho silu, jeho moc, jeho hlad. Jeho dych ma na pokožke nehrial, ako by to bolo v tesnej blízkosti normálneho človeka, ale naopak, bol ľadový, až sa mi na pleciach a rukách objavila husia koža. Cítila som, že mi srdce bije v nepravidelnom šialenom rytme, až mi navierajú žily na zápästiach, tlačia sa na pokožku, jasne sa črtajú tam, kde ich predtým bolo sotva vidieť. Zatvorila som oči a pocítila som, ako prechádza jemným tlakom tesákov po línii mojej pulzujúcej tepny na krku. Napokon sa jeden z jeho tesákov pritlačil ešte silnejšie, zachytil hrotom pokožku, skĺzol nižšie, prenikol medzi vrstvy kože, oddeľoval jednu od druhej. Z úst mi vyrazil výkrik, viečka sa mi prudko otvorili, ruky sa mi zaťali do pästí a prsty sa mi zatínali do dlaní. Škrípala som zubami, úplne bezmocná. Bol stavaný na to, aby zabíjal. Ja určite nie.
Odtiahol hlavu, ale stále sa na mňa tlačil telom, aby som neutiekla. Pozrel mi do očí a mne vyrazilo dych. Už neboli smaragdové, ale červené.
„Dobre ma počúvaj, Kočka. Nie som hocijaký upír. Som upír z kráľovského rodu a ty budeš robiť, čo od teba chcem. Preto si dávaj pozor, čo povieš, lebo nikdy nevieš, kedy ma pochytí hlad."