Skok do neznáma
Sienna Murphyová sa nikdy do ničoho nepustí bez vopred pripraveného plánu a všetky jej doteraz vychádzali. Hneď po promócii si našla prestížne zamestnanie a získala vytúženú stabilitu – až kým ju práca nezaviedla na slnkom zaliate pláže havajského Oahu a nepostavila jej do cesty sexi surfera Luka Everetta. Sienna prvýkrát prenechá opraty svojmu srdcu. Vďaka Lukovmu bezstarostnému šarmu sa spontánne a veľmi „nesiennovsky“ rozhodne na všetko zabudnúť a predĺžiť si pobyt na Havaji ešte o dva týždne.
Luke žije rýchlo a divoko. Po stretnutí so Siennou je presvedčený, že trocha neviazanej zábavy je práve to, čo jej chýba. Lenže keď medzi nimi namiesto zábavy prevládne vášeň, už nemôže poprieť, že cíti oveľa viac. Na odmietanie dlhodobých vzťahov však má dobrý dôvod. Neodváži sa Sienne sľúbiť naveky, pretože mu minulosť vraví, aká krehká vie byť budúcnosť. Môže sa napriek všetkým rizikám podariť skok do neznáma?
Z anglického originálu The Moment of letting Go (Forever, Hachette Book Group, New York 2015) preložil Peter Tkačenko.
- Žáner: YOLi, young adult, new adult, Svetová súčasná, Román pre ženy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 125 × 200 mm
- Hmotnosť: 369 g
- Počet strán: 376
- Vydanie: 2016/07
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4841-0
- EAN: 9788055148410
Súvisiace články
SKOK DO NEZNÁMAUkážky z knihy
Podpätky sa každým krokom zabárali hlbšie do piesku a bezproblémová chôdza sa čoskoro zmenila na tackavú. Vytrvalo som však pokračovala, slová, hluk áut a ďalšie umelé tóny prešli do šumenia v pozadí, ktoré čoskoro prehlušili vlny oceána na pobreží. Čím ďalej som kráčala, tým intenzívnejšie som vnímala, ako sa so stromami a kríkmi pohráva ľahký vánok. Vtáky. Pod chodidlami mi škrípal piesok. Chcela som sa len na chvíľu odstrihnúť od sveta, aby som sa mohla nadýchnuť, no v hlave mi neúnavne vírili hlasy a obrazy a v nich sa stratil všetok pokoj, ktorý človeku dokáže poskytnúť príroda.
Znenazdajky sa mi vybili poistky. Spadla som na zadok do piesku a celá spotená zaborila tvár do dlaní. Oči ma štípali od rozmazanej maskary, ale bolo mi to jedno. Netrápilo ma, či po návrate do tej budovy budem pripomínať medvedíka čistotného. Občas sa človek musí jednoducho vzdať.
„Všetko v poriadku?“ začula som cudzí hlas.
Zdvihla som oči a zbadala, že nado mnou stojí vysoký nádherný chalan v červených plavkách. Ten istý chalan, ktorý sa na mňa v predchádzajúci deň pozeral v červeno-čiernej plávacej kombinéze. Ten, ktorému stačilo, aby sa na mňa úchytkom pozrel, a v bruchu sa mi rozvírili motýliky.