Silo

Autor Hugh Howey

Svet, ako ho poznáme dnes, sa stal neobývateľným. Posledným útočiskom ľudí, ktorým sa podarilo prežiť, je obrovské, vyše stoposchodové podzemné silo. Ľudia sa tu rodia, žijú a pracujú, aby sa po smrti stali výživou pre rastliny na farmách. Pohyb po sile je možný iba po točitom schodisku, mnohí obyvatelia sa preto od svojho rodiska za celý život nevzdialia viac než niekoľko poschodí. Platia tu prísne pravidlá, pôrodnosť podlieha kontrole, iná ako oficiálne schválená láska je neprípustná. Naoko spravodlivá spoločnosť je v skutočnosti rozdelená podľa úloh vykonávaných pre silo aj podľa spoločenského postavenia, ktoré s hĺbkou klesá. Výhľad na zem sprostredkúvajú kamery a veľké obrazovky, no rozprávať či dokonca snívať o povrchu je zakázané. Trestom je, paradoxne, vyhnanstvo na vytúžený povrch zeme, z ktorého niet návratu. Súčasťou trestu je čistenie kamier. Ale prečo z doterajších odsúdencov ani jeden neodmietol vykonať túto povinnosť?
Silo je cyklus na seba nadväzujúcich príbehov. Sleduje osudy viacerých postáv a ich úsilie dopátrať sa pravdy o sile a zámeroch tajomného IT oddelenia, ktoré má v tejto uzavretej spoločnosti podozrivo výnimočné postavenie.

Z anglického originálu Wool (Simon & Schuster, New York 2013)
preložil Michal Jedinák.
Verše preložila Jana Kantorová-Báliková.

• Žáner: Sci-fi, fantasy
• Jazyk: SK
• Vydavateľ: IKAR
• Väzba: Knihy viazané
• Formát: (155 × 234) mm
• Hmotnosť: 800 g
• Počet strán: 560
• Vydanie: 2014/06
• Poradie vydania: 1.
• ISBN: 978-80-551-3782-7
• EAN: 9788055137827

Trailer

Recenzia

ĽUDSKÉ SILO

Súvisiace články

Jedinečné postapokalyptické sci-fi Silo

Ukážky z knihy

„Predstavte si, že ľudia kedysi žili v tých prastarých nadzemných silách, čo trčia spoza kopcov. Myslíte, že sa od nich nepohli ani na krok a celý život strávili v tom istom sile? Nikdy neprišli až sem alebo nevystúpili o sto poschodí vyššie?“ „Nad niečím takým nerozmýšľam.“ Jahnsová jeho odpoveď pochopila ako náznak, že ani ona to nemá rozoberať. Niekedy bolo ťažké odhadnúť, čo je vhodné povedať o svete na povrchu a čo nie. Patrilo to skôr do rozhovorov medzi manželmi. Azda jej toho jeden a pol dňa spoločnej cesty vstúpilo do hlavy. Alebo rovnako ako ostatní podľahla eufórii? Po čistení majú ľudia pocit, že pravidlá sú o čosi voľnejšie, ľahšie podliehajú pokušeniu a asi mesiac sa im pod kožou šíri radostné mravčenie spôsobené uvoľnením napätia v sile.
„Pôjdeme?“ opýtala sa, keď Marnes dojedol.
Prikývol. Vstali a pozbierali batožinu. Okoloidúca žena k nim obrátila hlavu a chvíľu na nich hľadela, v tvári záblesk poznania, no vzápätí sa ponáhľala za svojimi deťmi. Dolu je iný svet, pomyslela si Jahnsová. Už dávno tu nebola. A hoci si sľúbila, že v budúcnosti to napraví, niečo jej ako hrdzavejúci stroj, ktorý cíti svoj vek, napovedalo, že táto cesta bude jej posledná.

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!