Pozvanie

Autor Ruth Wareová

Hlavná hrdinka Leonora je v podstate šťastný človek, žije v malom, ale zato vlastnom londýnskom byte obyčajným, normálnym životom. Desať rokov sa snaží zabudnúť na čosi, čo sa kedysi dávno stalo... Prekvapí ju však nečakaná správa od istej Florence, ktorá ju pozýva na rozlúčku so slobodou jej dávnej kamarátky Clare. Stretnúť sa s Clare po desiatich rokoch? Napokon sa vo veľkom presklenom dome uprostred pustatiny, kde nie je ani mobilný signál, zíde pozoruhodná spoločnosť. Málokto tuší, prečo sa tam naozaj vybral a dal nahovoriť na podivnú avantúru s neznámymi ľuďmi. Alkohol a kokaín im spočiatku pomáhajú uvoľniť sa, ale atmosféra začína pomaly hustnúť, všade sa ticho vkráda napätie, nervozita, neistota, strach... Do okien veľkého domu akoby stále niekto nazeral a sliedil... Neodbytná predtucha, že sa niečo stane, sa musí naplniť...
Triler Pozvanie spĺňa všetky predpoklady na to, aby sa stal skvelým čitateľským zážitkom a rozochvel strunu obyčajného ľudského strachu, lebo príbeh svojimi nečakanými zvratmi zasiahne človeka presne tam, kam má.

• Žáner: Svetová súčasná, Horor, Dobrodružstvo, thrillery
• Jazyk: SK
• Vydavateľ: IKAR
• Väzba: Knihy viazané
• Formát: 134 × 207 mm
• Hmotnosť: 391 g
• Počet strán: 328
• Vydanie: 2016/05
• Poradie vydania: 1.
• ISBN: 978-80-551-4761-1
• EAN: 9788055147611

Súvisiace články

SKVELÝ PSYCHOTRILER POZVANIE

Ukážky z knihy

Strašne sa mi chce spať, ale ustavične mi niečím svietia do očí. Prezerajú si ma a prehadzujú a postupne ma zoblečú z krvavých šiat. Čo sa stalo? Čo som spravila?
Vláčia ma nekonečnými chodbami. Osvetlenie je na noc stlmené a v izbách spia pacienti. Niektorí sa prebudia a podľa ich vyjavených pohľadov a toho, ako klopia oči, si viem živo predstaviť, v akom stave asi som. Odvracajú sa odo mňa ako od niečoho poľutovaniahodného a smutného.
Doktori mi kladú otázky, na ktoré neviem odpovedať.
Nakoniec ma napichnú na prístroje a nechajú s poctivou dávkou tlmiacich liekov v žilách, takže ledva vnímam.
Sama však predsa len nie som.
Pootočím sa, hoci to poriadne bolí, a cez drôtom vystužené okno na plechových dverách zbadám policajtku, ako pokojne sedí na stolčeku.
Strážia ma a ja netuším dôvod.
A tak tam ležím a hľadím jej na temeno, hoci najradšej by som vstala a šla sa jej spýtať, čo sa stalo. Chýba mi však guráž. Netuším, či by ma nohy udržali, a najmä neviem, či by som zniesla pravdu.
Dosť dlho ležím, počúvam bzukot prístrojov a kvapkanie roztoku s morfiom. Bolesť v hlave a nohách sa vzďaľuje, až napokon konečne zaspím.

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!