Milujem tvoje lži

Autor Adriana Macháčová

Katarína nájde po smrti starej mamy v zaprášenom kufri list od otca, ktorého nikdy nepoznala. Rozhodne sa od základov zmeniť svoj dovtedajší život. Verí, že stretnutie s otcom konečne zlomí jej neradostný osud. Boris Klen ju pozve na večierok, kde chce dcéru predstaviť snobskej rodine a niektorým vybraným spolupracovníkom. Všetko však dopadne inak, ako si Katarína vysnívala. Kto má záujem na tom, aby dievča navždy zmizlo zo života úspečného podnikateľa? Jeho manželka Klaudia, dcéra Lujza alebo ktosi tretí? A akú úlohu v hre o Katarínin život zohráva Zlatica Vitarovićová?
Adriana Macháčová vo svojej najnovšej knihe majstrovsky zobrazuje dramatické vzťahy viacerých navonok harmonických rodín a nevtieravo upozorňuje, že podobné situácie nebývajú vždy iba fikciou. Jej hlavných hrdinov minulosť dobehla, nájdu v sebe dostatok lásky a sily, aby si navzájom odpustili?

Obálku navrhol Juraj Šramko.
Fotografia na obálke: Shutterstock.

• Žáner: Slovenská súčasná
• Jazyk: SK
• Vydavateľ: IKAR
• Väzba: Knihy viazané
• Formát: 135 × 207 mm
• Hmotnosť: 344 g
• Počet strán: 272
• Vydanie: 2018/05
• Poradie vydania: 1.
• ISBN: 978-80-551-5971-3
• EAN: 9788055159713

Súvisiace články

MILUJEM TVOJE LŽI

Ukážky z knihy

Dorazila som pod Michalskú bránu a zastala som v strede pod podlubím. Premýšľala som, ako sa spoznáme. Identifikujem otca podľa fotografií z internetu? Obzerala som sa na všetky strany, hľadajúc muža, ktorý je sám a očividne smeruje ku mne. Dával si načas.
„Katarína?“ omráčil ma hlas za mojím chrbtom.
Zvrtla som sa. Predo mnou stála vysoká, šmrncovná žena. V ruke kŕčovito zvierala listovú zelenú kabelku a na prste sa jej ligotal prsteň s veľkým kameňom rovnakej farby. Okolo nej sa vznášal ťažký parfum blahobytu.
„Áno, to som ja,“ vydýchla som.
S neskrývaným záujmom si ma premerala od hlavy až po päty.
„Môj manžel je na služobnej ceste, prišla som namiesto neho,“ oznámila stroho. „Takže, čo by si chcela?“ Tykala mi, akoby som bola dajaká sopľa.
„Neviem... Totiž, som dcéra Dany Moravčíkovej...“ koktala som červená ako pivónia.
„A?“ nahla sa ku mne.
„Pán Klen jej kedysi napísal list. Dosť zvláštny. Ja neviem... Ja si myslím...“
„Čo si myslíš?“ hlavu naklonila nabok a spopod krátkych vlasov sa jej zablysla zlatá náušnica.
„No neviem... Ja si myslím, že som jeho dcéra...“ vyjachtala som. A je to vonku!

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!