Láska na vlásku
Kováčov syn Tomáš je večne nespokojný. Chcel by dosiahnuť viac, učiť sa písať a čítať, vidieť svet. Keď mu hrozí sobáš s Hanou, jednoduchým dievčaťom od susedov, vezme nohy na plecia a zamaskovaný v skupine komediantov príde na kráľovský hrad. Tam sa pripletie do cesty korunnému princovi Matejovi.
Matej je osamelý, každý jeho krok sledujú dvorania, jeho svet sa skladá iba z povinností. Princ vidí v Tomášovi šancu na jeden deň si vyskúšať, aké je to byť obyčajným chlapcom. Vymenia si šaty a zistia, že vyzerajú rovnako a nik ich nerozozná. Výmena sa im obom pozdáva, ale len dovtedy, kým princovi na druhý deň ráno stráže neuveria, že je skutočným následníkom trónu. Nezostane mu nič iné, ako vyhľadať Tomášovu rodinu, aby mu dosvedčili, že v paláci je v skutočnosti ich syn. Po ceste stretne krásnu Hanu a zachráni ju pred vlkmi. Chce s ňou zostať dlhšie, preto Tomášovým rodičom radšej nič neprezradí.
Starý komediant Gašpar pomôže falošnému princovi vžiť sa úlohy dočasného náhradníka. Tomášovi sa začne dariť najmä po tom, čo sa na prvý pohľad zamiluje do smutnej princeznej Beatrix.
Filmové spracovanie Lásky na vlásku uvádzajú slovenské kiná od 8. októbra 2014.
- Žáner: Slovenská súčasná
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 136 × 207 mm
- Hmotnosť: 483 g
- Počet strán: 248
- Vydanie: 2014/09
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4041-4
- EAN: 9788055140414
Trailer
Súvisiace články
LÁSKA NA VLÁSKU SO CELESTE BUCKINGHAM!Ukážky z knihy
„Nič si nevšimnú. Nemajú šancu," nadšene prikyvoval Matej. „Vyzeráš celkom ako ja. Iba si špinavší," zhodnotil po krátkej úvahe. „Na tvojom mieste by som sa okúpal. Tam za dverami je kúpeľňa," ukázal kamsi do neurčita.
Tomáš si ovoňal podpazušie, ale nič necítil. Hanbil sa spýtať, čo je kúpeľňa.
Matej si prešiel rukami po úbohom odeve.
„Neboj sa, nik nepríde. A keby predsa, nič si nevšimne, ver mi. Musíš iba hovoriť ako princ."
„Jasné," zničene zamrmlal Tomáš. „Hovoriť ako princ."
„Ukáž!" prikázal mu princ v jeho handrách. „Rozkáž si niečo. Čo ja viem, napríklad koláč. Slivkový, keď ho máš tak rád."
Tomáš sa dvakrát nadýchol a vydýchol a skúsil to: „Mohol by som dostať malý kúsok koláča, prosím?"
Matej okamžite nesúhlasne odfrkol, ani mu nedal dohovoriť.
„Zle! Takto to musíš povedať. Koláč!" zvolal rozkazovačne a hlavu držal spurne zdvihnutú. „So slivkami a škoricovým krémom! Hneď! A mandle v cukre a malváziu! Zopakuj!"
Tomáš sa naozaj začal potiť. Chodil v novy´ch šatách, akoby nebol celkom vo svojej koži. Stále sa krútil, šaty ho omínali na dvadsiatich miestach, cítil sa príliš stiahnutý a zošnurovaný.
„Dobre, dobre, pane, pochopil som."
„Ak by sa predsa len niečo spytovali," princ stíšil hlas, „a ty by si nevedel odpovedať, ukážeš takto." Rukou naznačil, aby mu neviditeľní poddaní dali pokoj, a tváril sa pritom znechutene.
Tomáš priky´vol, že pochopil, ale tvár mal zelenú.
„Ak sa to stane, povraciam sa," priznal sa. „A možno budem vracať aj hneď teraz."
