Korisť
Správu som napísal na kamarátovom obstarožnom písacom stroji. Počuli sme síce aj o mobiloch, počítačoch a o akomsi internete, no všetko sa stratilo v elektromagnetickom poli vybuchujúcich bômb.
Omega. Tak volali ten deň. Definitívny koniec.
V prietrži elektromagnetickej radiácie sa všetko, čo iba vzdialene pripomínalo elektroniku, spieklo na uhoľ. Počítače sa stali predmetom legiend. Väčšina áut zostala nepojazdná. A hoci som zachytil čosi o lietadlách, v živote som nijaké nevidel. Ani som nečakal, že sa to niekedy zmení.
Nová vláda nad vojnou zničenou krajinou vyhlási stanné právo a obyvateľstvo rozdelí do táborov. O dvadsať rokov nato skupinka bažantov, ako ich označujú, zisťuje, že svet je iný, než im tvrdili. Poznačení radiáciou putujú do záchytných táborov, kde z nich vychovávajú korisť, nevyhnutnú súčasť každého lovu. Jedinou nádejou je útek do susednej krajiny, lenže lovci pozorne sledujú stopu. Utečenci bojujú za lepšiu budúcnosť a čelia nielen sadistickým chúťkam svojich nepriateľov, ale aj vnútorným výzvam na ceste k osobnej zrelosti.
Z anglického originálu The Prey (HarperTeen, an imprint of HarpeťCollins Publishers, New York 2015) preložil Matúš Kyčina.
- Žáner: YOLi, young adult, new adult, Svetová súčasná, Sci-fi, fantasy
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 125 × 200 mm
- Hmotnosť: 340 g
- Počet strán: 360
- Vydanie: 2015/11
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4500-6
- EAN: 9788055145006
Súvisiace články
V REPUBLIKE SA LOVECKÁ SEZÓNA NIKDY NEKONČÍUkážky z knihy
Popoludní sme sa vydali na sever. Náš odchod zaregistrovalo niekoľko hnedokošeliarov, no nevenovali mu pozornosť. Tábor voľnosti nebol oplotený a v jeho dvadsaťročnej histórii sa nikto nepokúsil o útek. Kam by aj utekal?
Približne po tridsiatich minútach šliapania do kopca sme sa otočili na západ smerom k Holým vrchom. Prestávku sme si spravili, až keď sme sa vyšplhali na hlavný hrebeň. Ľahli sme si na zem a sledovali okolie. Pod nami sa rozprestieralo tiché údolie s prameňom a roztrúsenými balvanmi.
„Načo sme sem šli?“ soptil Fakľa. Bol o niekoľko rokov mladší a chýbala mu trpezlivosť. Stačilo sa však pozrieť na nášho sprievodcu a človek hneď dostal odpoveď: Veď uvidíte.
Prešla hodina. Začínal som toho mať plné zuby, no vtom sa na protiľahlom kopci zjavila červená dodávka. Zastala a hneď z nej povyskakovali hnedokošeliari s puškami.
Pomaly prešli dozadu a otvorili nákladný priestor, v ktorom sedelo zo šesť bažantov. Akýsi vojak jedného z nich schmatol za tričko a sotil von. Chalan tvrdo dopadol, bolo to počuť až k nám.
Neveril som vlastným očiam. Prečo sa k nim takto správajú? Iný vojak vyskočil na korbu, ziapal a kopal ostatných. Zakaždým, keď niektorého bažanta vyhodil von, ostatní vojaci sa rehotali ako zmyslov zbavení. Nešlo mi do hlavy, prečo sa nebránia, no potom som si všimol, že majú zviazané ruky.
