Kniha o tebe
Viete, kto vám dýcha na krk?
Si to ty.
Samozrejme, že si to ty.
Vždy je to tak.
Volá sa Rafe. Objaví sa všade, kam sa Clarissa pohne. Čaká na ňu v parku, v práci, na železničnej stanici, pred jej bytom. Rafova posadnutosť mladou ženou každým dňom narastá, jeho blízkosť naháňa Clarisse strach. Dal jej jasne najavo, že neodíde, vraj pre jej dobro. Psychopatický manipulátor Rafe sa stáva Clarissinou nočnou morou. Mladá žena sa márne dovoláva pomoci, bez dôkazu o zločine ide len o výkriky do prázdna. Ak sa chce šialenca zbaviť, musí ho usvedčiť sama, a tak si začne do denníka zaznamenávať podrobnosti o ich stretnutiach, zbierať všetko, čo by raz mohlo poslúžiť ako chýbajúci dôkaz.
Keď ju neskôr vyberú za členku poroty, vydýchne si. Súdna sieň je útočisko, kam Rafe nemá prístup. Clarissa sa na pojednávaniach dozvedá podrobnosti o prípade únosu a zneužitia mladej ženy a uvedomí si až desivú podobnosť medzi ich životmi. Rafa sa nestrasie. Šialenec si v hlave vytvoril predstavy, ktoré sa zďaleka nekončia rozprávkovo. Kam až môže zájsť posadnutosť a túžba ovládať druhých?
Z anglického originálu The Book of You (Harper Collins, London 2014) preložil Matúš Kyčina.
- Žáner: Spoločenské romány, Krimi, detektívky
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 145 × 227 mm
- Hmotnosť: 400 g
- Počet strán: 304
- Vydanie: 2015/02
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4129-9
- EAN: 9788055141299
Súvisiace články
TÁTO KNIHA MÔŽE BYŤ AJ O TEBE!Ukážky z knihy
Hlavne sa nešmyknúť, nešmyknúť, nešmyknúť.
Vtedy ma chytíš za ruku. Cítim to skôr, než vidím, stále sa totiž odmietam na teba pozrieť, a chcem pokračovať k východu.
„Snažil som, Clarissa, ale nedáš si povedať."
Skúsim sa ti vytrhnúť, no tentoraz ma držíš pevne. Vtom si všimnem, že máš kožené rukavice.
„Takže teraz to urobíme po mojom."
Nespomínam si, žeby som ťa niekedy videla v rukaviciach. Stiahne mi žalúdok. Rýchlo sa obzerám naokolo, no v parku niet ani nohy. Prikazujem ti, aby si ma pustil, nemáš právo ma držať, okamžite ma pusti, čokoľvek však poviem, výsledok je ten istý.
„Prosím, poď so mnou, Clarissa. Porozprávame sa. Máme si čo povedať."
Prinútil si ma spraviť niekoľko metrov opačným smerom.
„Ako sa majú rodičia?"
Vyjadruješ sa, ako keby sme si vyšli na prechádzku a trkotali ako dvaja starí známi, ako keby si ma nemusel ťahať, akoby sa celá táto situácia mohla zmeniť na normálnu tým, že začneme rozprávať o normálnych veciach. Keby to nebolo desivé, bolo by to smiešne.
„Netušil som, že majú výhľad na more."
Vtedy mi to dôjde. Vtedy pochopím, odkiaľ to všetko vieš.
