Kam zmizla
Od tragickej autonehody prešli tri roky... Mia prežila, stratila však najbližšiu rodinu aj chuť žiť. Pomohli jej lekári, kamaráti, a najmä jej priateľ, gitarista Adam Wilde. Trpkú životnú skúšku však ich mladá láska neprežila a cesty dvojice sa rozišli... Celé tri roky už uplynuli aj odvtedy, čo Mia náhle zmizla z Adamovho života.
Teraz obaja žijú na opačných koncoch krajiny. Nadaná violončelistka Mia je vychádzajúcou hviezdou newyorského konzervatória Juilliard. Adam žije v Los Angeles a ako slávny rocker kŕmi nenávidený bulvár búrlivým vzťahom so slávnou herečkou. Keď počas turné zostane sám trčať v New Yorku, náhoda ich znovu zvedie dokopy. V tú osudnú spoločnú noc sa túlajú po meste, ktoré sa stalo Miiným domovom, spomínajú na minulosť a nesmelo otvárajú srdcia budúcnosti – a azda aj jeden druhému. Dá sa však vrátiť stratený čas, odpustiť chyby a nesplnené sľuby?
Z anglického originálu Where She Went (Speak, an Imprint of Penguin Group, New York 2011) preložila Diana Ghaniová.
- Žáner: YOLi, young adult, new adult
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Paperback
- Formát: 125 × 200 mm
- Hmotnosť: 225 g
- Počet strán: 232
- Vydanie: 2015/07
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4347-7
- EAN: 9788055143477
Súvisiace články
KAM SI ZMIZLA? ZNIČILA SI MA...Ukážky z knihy
Na strednej škole som sa jej prihovoril prvý. Opýtal som sa jej, akú skladbu pre violončelo práve zahrala. Tou jednoduchou otázkou sa všetko začalo.
Tentoraz položí prvú otázku Mia. „Si to naozaj ty?“ Má celkom rovnaký hlas ako kedysi. Neviem, prečo som čakal, že sa zmení. Možno preto, lebo sa zmenilo všetko ostatné.
Jej hlas ma vráti do skutočnosti. Spomeniem si na uplynulé tri roky. Žiada sa mi povedať toľko vecí. Kam si zmizla? Myslíš na mňa vôbec? Zničila si ma. Máš sa fajn? Pravdaže, nič z toho nemôžem povedať.
Cítim, ako mi tlčie srdce a zvoní v ušiach. O chvíľu sa asi zbláznim. No potom sa stane čosi zvláštne. V okamihu, keď moja panika dosiahne vrchol, prebudí sa vo mne pud sebazáchovy, vďaka ktorému dokážem vyjsť na pódium pred tisícky cudzích ľudí. Upokojím sa, moje ja ustúpi do úzadia a nechám hovoriť toho druhého. „Osobne,“ odvetím, akoby bolo celkom normálne, že som sa ocitol na jej koncerte a ona ma zavolala do svojej svätyne. „Dobrý koncert,“ dodám, lebo mám pocit, že sa to patrí. Okrem toho je to náhodou pravda.
