Hra na lásku a nenávisť
Lucy Huttonová a Joshua Templeman sa navzájom nenávidia. Nedá sa povedať, že sa iba nemajú radi. Ani že sa neochotne tolerujú. Nie, oni sa fakt neznášajú. Obaja pracujú ako asistenti riaditeľov vydavateľstva, dennodenne sedia oproti sebe v kancelárii a svoju nenávisť si ventilujú prostredníctvom rituálnych pasívno-agresívnych hier. Lucy nechápe Joshuov odmeraný, upätý a úzkostlivý prístup k práci. Joshua zasa krúti hlavou nad Lucinými farebnými vintage šatami, svojráznym vystupovaním a prehnaným optimizmom.
Vo firme sa črtá možnosť povýšenia a neutíchajúci boj dvoch najvážnejších uchádzačov o miesto prevádzkového riaditeľa vrcholí. No hoci sa napätie povážlivo stupňuje, Lucy zisťuje, že možno to, čo cíti k Joshuovi, nie je nenávisť. A možno uňho je to takisto. A možno iba rozohrali ďalšiu, oveľa nebezpečnejšiu hru!
Preložila Diana Ghaniová
- Žáner: Svetová súčasná, Romantika
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 133 × 207 mm
- Hmotnosť: 356 g
- Počet strán: 368
- Vydanie: 2017/09
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-5592-0
- EAN: 9788055155920
Súvisiace články
HRA NA LÁSKU A NENÁVISŤUkážky z knihy
„Keď budem tvoj šéf, dám ti poriadne zabrať,“ precedí Joshua drsným zachrípnutým hlasom.
Ledva s ním vládzem držať krok, ale nevzdávam sa. Trocha čaju vyšplechne na koberec. „Keď budem tvoja šéfka, budeš ma na slovo poslúchať so širokým úsmevom na tvári.“ Zdvorilo kývnem na pozdrav Marnie a Alanovi, ktorých práve míňame. Zahneme za roh ako dostihové kone.
„Keď budem tvoj šéf, za viac ako tri chyby vo finančných výpočtoch dostaneš oficiálne napomenutie.“
„Keď budem tvoja šéfka, odsúdia ma za vraždu,“ zamrmlem si popod nos, ale aj tak ma počuje.
„Keď budem tvoj šéf, zavediem firemný predpis týkajúci sa pravidiel obliekania. Tým tvojim čudným retro kostýmom konečne odzvoní. Už som si v katalógu zakrúžkoval, čo sa bude nosiť. Voľné sivé šaty.“ Odmlčí sa, aby dodal slovám dôraz. „Z polyesteru. Sú po kolená, takže tebe budú siahať po členky.“
Som hrozne citlivá na svoju výšku a z duše neznášam umelé vlákna. Otvorím ústa a zavrčím ako nejaké milé zvieratko. Pridám do kroku a bokom štuchnem do sklených dverí do našej kancelárie.
„Potom po mne konečne prestaneš túžiť?“ odseknem. Prevráti oči a zhlboka si vzdychne.
„Dostala si ma, Piškótka.“