Hovor! - Si si istá, že tebe sa to nestane?
„Len smelo hovor, chceme vedieť, čo nám chceš o sebe povedať.“
Pôsobivý román Laurie Halsovej Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať, lebo nechce vysvetliť, prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie – úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí, znova jej cestu skríži Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať, čo sa vlastne stalo.
Román, ktorý zaraďujú do kategórie problémovej literatúry, získal ihneď po vyjdení viacero cien a preložili ho do šestnástich svetových jazykov. V roku 1999 ašpiroval na Národnú cenu za literatúru pre dospievajúcu mládež a v roku 2004 bol sfilmovaný.
Z anglického originálu Speak(SquareFishEdition, New York 2011) preložila Jana Cinková.
- Žáner: YOLi, young adult, new adult
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Paperback
- Formát: 125 × 200 mm
- Hmotnosť: 242 g
- Počet strán: 248
- Vydanie: 2016/05
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4743-7
- EAN: 9788055147437
Súvisiace články
SI SI ISTÁ, ŽE TEBE SA TO NESTANE?Ukážky z knihy
Keď prejdem cez parkovisko, z pekárne vyjde TO. Andy Evans s malinovou šiškou v jednej ruke a šálkou kávy v druhej. Zastanem priamo na zamrznutej mláke. Možno si ma nevšimne, ak sa ani nepohnem. Presne tak sa bránia králiky – len čo zacítia predátora, okamžite stuhnú.
Položí si kávu na kapotu auta a zaloví po kľúčoch. Káva, kľúče a chodenie poza školu mu pridávajú na dospelosti. Kľúče mu spadnú na zem, tak zanadáva a zohne sa po ne. Nevšimne si ma. Nie som tu, nevidí ma, mám predsa nenápadnú purpurovú vetrovku.
Pravdaže, všetko vypáli inak – obráti sa a okamžite ma zbadá. Usmeje sa ako vlk z Červenej čiapočky.
Pristúpi bližšie a ponúkne mi šišku. „Chceš ochutnať?“
Králik v tej chvíli vyštartuje a upaľuje preč. Uteč, uteč, uteč! Prečo som neutiekla skôr, keď som ešte dokázala rozprávať, predtým, ako ma polámal na kúsky?
Keď bežím, cítim sa ako bleskurýchle jedenásťročné dievča. Ostala po mne iba ohnivá čiara, čo vypálila metrovú cestičku. Len čo zastanem, osvieti ma geniálna myšlienka.
Načo mám ísť do školy?
