Vycvičili ho. Teraz je z neho špičkový zabijak!

Evan Smoak je tajuplný pán Nikto. Sirota bez minulosti. A teraz sa stáva hrdinom.
Najpredávanejší autor New York Times Gregg Hurwitz prichádza s trilerom Sirota X.
Evan, čiže Sirota X, žije vysoko nad mestom, v supermodernom byte zabezpečenom špičkovou bezpečnostnou a sledovacou technikou.

Sirota X je skvelý triler, pri ktorom si nevydýchnete. Autor Gregg Hurwitz písal scenáre pre štúdiá Paramount Studios, MGM, televízne seriály pre Warner Bros a Lakeshore, takže to na jeho písaní vidno. Akčné, dynamické, dobrodružné a napínavé.

Evan má za sebou drsné detstvo v utajovanom vládnom programe SIROTA, v ktorom sa z opustených detí stávajú profesionálni zabijaci.
Po náhlom ukončení programu sa mu podarí zmiznúť bez stopy a začína žiť nový život pod krycím menom pán Nikto. Jeho poslaním sa stáva ochrana tých, ktorí sa ocitnú v najvážnejších problémoch a zúfalo potrebujú jeho pomoc.

Netrvá dlho a Evana začína dobiehať jeho minulosť, a to práve vo chvíli, keď ho o pomoc požiada tajomná gamblerka Katrin. V najzložitejšej chvíli sa však ocitá v situácii, keď prestáva byť strelcom a stáva sa cieľom, pretože ho prenasleduje niekto, kto nielenže pozná program Sirota, ale aj totožnosť Siroty X, a je pripravený zabiť ho.
Postupne sa tak roztáča kolotoč plný napätia, zrady, dlho utajovaných tajomstiev, ale aj lásky a vášne v najnapínavejšom trileri súčasnosti.

„Taký chytľavý a dynamický triler som nečítala už veľmi dávno. Poriadne sa pripútajte, lebo Gregg Hurwitz vás vezme na krkolomnú jazdu, na ktorú tak skoro nezabudnete,“ sľubuje svetoznáma autorka detektívok Tess Gerritsenová. A my sa pridávame – vychutnajte si triler Sirota X.

Začítajte sa do trileru Sirota X:

Hlasovanie o ranných nápojoch

Keď Evan Smoak vyzdvihol v Las Vegas súpravu tlmičov na pištole od zbrojára s deviatimi prstami, vybral sa na cestu domov vo svojom pikape Ford a robil, čo bolo v jeho silách, aby ho rana nožom nerozptyľovala.
K tej rane na predlaktí došlo počas ostrej výmeny názorov na parkovisku pre kamióny. Obyčajne sa nerád zaplietal s hocikým a hocičím, čo nesúviselo s jeho misiami, lenže tentoraz šlo o pätnásťročné dievča, ktoré zúfalo potrebovalo pomoc. A teraz sa snažil nezakrvácať riadiaci panel, kým sa nedostane domov a poriadne si to neošetrí.
Zatiaľ si len obviazal ranu jednou zo svojich ponožiek, pričom na zaviazanie uzla použil zuby.
Už by bol rád doma. Nespal deň a pol. Myslel na fľašu trikrát destilovanej vodky vo svojej luxusnej mrazničke. Myslel na teplú sprchu a mäkké plachty vo svojej posteli. Myslel aj na telefón RoamZone v priehradke svojej palubnej dosky a na to, že každým dňom môže zazvoniť.
Predieral sa smerom na západ po preplnených uliciach Beverly Hills, až kým sa nedostal do zovretia Wilshire Corridor, úseku obytných blokov, ktoré v Los Angeles predstavovali výškové budovy.
Budova, kde býval, okázalo nazvaná Castle Heights, stála na východnom okraji blokov, vďaka čomu mali vyššie poschodia priamy výhľad na centrum mesta. Nebola renovovaná od deväťdesiatych rokov, takže mala mierne starobylý nádych luxusu; mosadzné vybavenie žiarilo a mramor mal odtieň lososovej ružovej.
Budova Castle Heights nebola ani nóbl, ani trendy v meste, v ktorom boli tieto veci prioritou, preto Evanovi dokonale vyhovovala.
Priťahovala staromódnych zámožných chirurgov, vyššie postavených úradníkov a striebrovlasých dôchodcov s dlhoročným členstvom v country kluboch. Pred niekoľkými rokmi sa sem nasťahoval priemerný basketbalový útočník Lakers a priniesol so sebou pätnásť minút novinárskeho stresu, ale čoskoro ho predali niekam inam a rezidenti sa znova mohli ponoriť do podušiek svojho tichého, decentného komfortu.
Evan prešiel svojím pikapom cez bránu a naznačil parkovacej službe, že zaparkuje sám, potom odbočil na zvažujúcu sa rampu, ktorá viedla popod budovu. Jeho pikap sa úhľadne vsunul na svoje miesto medzi dvomi betónovými stĺpmi, kde bol z väčšej časti schovaný pred ostatnými autami a stropnými žiarivkami.
V súkromí svojho auta si rozviazal ponožku, slúžiacu ako tlakový obväz na predlaktí, a prezrel si svoju ranu. Jej okraje boli jasné a čisté, ale aj tak to nebol príjemný pohľad. Krv stuhla na drobných chlpoch, ale v samotnej rane sa ešte celkom nezrazila. Bolo to povrchové zranenie. Šesť stehov, možno sedem.
Vybral svoj telefón z priehradky v palubnej doske. Jeho RoamZone bol vyrobený z vytvrdenej čiernej gumy, mal sklolaminátové puzdro a sklo Gorilla Glass. Nosieval ho všade so sebou.
Vždy.
Keď skontroloval spätné zrkadlo a uistil sa, že garáž je prázdna, vystúpil z auta a prezliekol sa do jednej z čiernych teplákových búnd, ktoré mal vždy uložené na zadnom sedadle. Tlmiče na pištole hodil do papierového vrecka z potravín. Zakrvavenú košeľu a ponožku uložil na ne.
Keď skontroloval batériu na RoamZone (dve paličky), zastrčil ho do predného vrecka a vyšiel po schodoch jedno poschodie.
Pred dverami do vstupnej haly sa zhlboka nadýchol a pripravil sa na prestup z jedného sveta do druhého. Tridsaťdva krokov od dvier k výťahu, rýchla cesta nahor a bude v suchu.
Vošiel do vstupnej haly. Chladný vzduch voňal čerstvo natrhanými kvetmi. Jeho topánky ticho klopali po dlaždiciach, zatiaľ čo sa prepletal v bežnom zhone ľudí a nevzrušene sa usmieval na rezidentov, ktorí sa potulovali po celej hale s nákupnými taškami a telefonovali. Mal niečo medzi tridsiatkou a štyridsiatkou a bol v dosť dobrej telesnej kondícii, ale nebol príliš svalnatý na to, aby budil pozornosť. Obyčajný priemerný chlap, nie veľmi pekný.
Castle Heights sa pýšilo svojimi bezpečnostnými opatreniami, medzi ktoré patrilo aj to, že výťah sa ovládal z bezpečnostnej konzoly.
Evan pokynul dozorcovi, ktorý sedel pred niekoľkými radmi obrazoviek opieral sa o vysoký pult za sebou.
„Dvadsiate druhé, prosím, Joaquin,“ povedal Evan.
Spoza neho sa ozval hlas. „Prečo proste nepoviete ,podkrovie‘?
Je to predsa podkrovné poschodie.“ Jeho poranené predlaktie zovrela ruka s nechtami ako pazúry a pevne stisla. Evan pocítil nával ohňa pod svojou teplákovou bundou.
Otočil sa k zavalitej, scvrknutej žene stojacej po jeho boku – Ida Rosenbaumová zo 6G – a nasilu sa usmial. „Asi máte pravdu, madam.“
„A okrem toho,“ pokračovala, „máme stretnutie spoločenstva vlastníkov bytov v konferenčnej miestnosti na desiatom. Začína práve teraz. Počítam, že ste zmeškali už tri za sebou.“ Aby kompenzovala svoj slabý sluch, hlasitosť jej prejavu bola ohromná, tak že celý vestibul oboznámila s Evanovou dochádzkou.
Výťah dorazil s cinknutím.
Zovretie pani Rosenbaumovej zosilnelo. Uprela svoj panovačný pohľad na Joaquina. „Pôjde na konferenciu.“ „Počkajte! Podržte výťah!“ Žena z 12B – Mia Hallová – si bokmi prerazila cestu cez sklenené vstupné dvere, ťažká kabelka jej visela z jednej strany, jej syn z druhej a iPhone mala zakliesnený medzi lícom a plecom.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018