Sova loví v noci a s ňou prichádza smrť!

Holger Munch a Mia Krügerová opäť na scéne.
Keď v roku 2015 vyšlo severské krimi Cestujem sama od dovtedy slovenským čitateľom neznámeho autora Samuela Bjorka, stala sa kniha jedným z hitov v tomto žánri. Autor aj kniha sa dokonca umiestnili na siedmom mieste v ankete TOP autor a TOP kniha roku 2015 portálu SeverskeKrimi.sk.
Teraz vychádza druhá kniha tohto autora s názvom Sova. Opäť prináša premyslenú a napínavú zápletku, pričom Bjork majstrovsky preniká hlboko pod povrch ľudskej mysle.

V lese sa našlo telo tínedžerky Camilly Greenovej, ktorá bola tri mesiace nezvestná. Niekto ju rituálnym spôsobom zavraždil, možno aj týral a mučil. Opatrne ju položil na lôžko z vtáčích pier, nahú, a okolo tela umiestnil sviečky v tvare pentagramu. Podľa súdneho lekára obsah jej žalúdka vypĺňali pelety. Vtáčí zob...
Vrah po sebe nezanechal žiadne stopy.

Vyšetrovaním prípadu je poverený skúsený kriminalistický veterán Holger Munch a jeho geniálna, hoci trochu labilná kolegyňa Mia Krügerová. Ani oni, ani nikto z ich tímu však nie je pripravený na zlo, ktorému budú musieť čeliť pri pátraní.
Čo je to za šialenca, kto sa to komu a za čo mstí?

Spočiatku nenachádzajú nič, žiadne dôkazy, nemajú sa čoho zachytiť. Zapracuje však mladý hacker a... náhoda. Kruh sa pomaly uzatvára a všetko nasvedčuje tomu, že medzi vraždou a udalosťami, ktoré sa odohrali pred mnohými rokmi, by mohla existovať nejaká súvislosť.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky.

Dvojicu Holger Munch a Mia Krügerová si obľúbili čitatelia v mnohých krajinách a vďaka jedinej knihe v slovenčine aj naši čitatelia. Teraz je tu druhá kniha, ktorá rozhodne nesklame! Sova je skvele napísaná a neuveriteľne pútavá.

Samuel Bjork bude hlavnou hviezdou na tohtoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka. V piatok 11.novembra bude s ním diskusia o 17:00 v bratislavskej Inchebe, kde určite prezradí oveľa viac o svojich knihách a podpíše fanúšikom obidve svoje knihy, Cestujem sama i novinku Sova.

Začítajte sa do novej severskej detektívky Sova:

Prvá časť
1
Fotograf Tom Petterson vytiahol z auta svoj batoh a chvíľu si vychutnával pohľad na priezračnú vodu vo fjorde. Potom si prehodil batoh cez chrbát a vykročil do lesa. Bol začiatok októbra a chladivé slnečné lúče kúpali krajinu navôkol v zlatistej farbe. Jemné pásiky svetla dopadali na žlté a červené jesenné lístie, ktoré čoskoro opadne a uvoľní priestor zime.
Tom Petterson zbožňoval svoju prácu, najmä ak mohol tráviť čas vonku. Poveril ho tým samotný guvernér kraja Oslo a Akershus. Mal zmapovať včelník severný, zákonom chránenú rastlinu, pretože jej hrozí vyhynutie a nachádza sa výlučne v oblasti osloského fjordu. Na svojom blogu dostal nový tip na oblasť výskytu tejto rastlinky, a tak sa ju rozhodol dnes preskúmať. Mal za úlohu zapísať počet a polohu novoobjavených exemplárov tohto veľmi ojedinelého a mimoriadne vzácneho druhu.
Včelník severný je asi desať až pätnásť centimetrov vysoká rastlinka s modrými, modrofialovými alebo čisto fialovými kvetmi, ktoré na jeseň zoschnú, sfarbia sa dohneda a svojím výzorom pripomínajú klasy. Vzácna je nielen samotná rastlinka, ale aj zriedkavo sa vyskytujúci chrobák blyskáčik, malý hmyz s modrým pancierom, ktorý žije výlučne v kvetoch včelníka severného. Zázraky prírody, pomyslel si Tom Petterson a zoširoka sa usmial. Zišiel z chodníka a riadil sa pokynmi nadšeného a pozorného amatérskeho botanika, ktorý ho upozornil na túto oblasť svojím príspevkom na blogu.
Občas premýšľal o tom, či Boh naozaj existuje. Nikdy by to nahlas nepriznal, pretože rodičia ho vychovali v duchu, že Boh neexistuje a boli pri tejto výchove veľmi dôslední. Občas si však myslel, že to nie je pravda. Božie dielo. Všetky malé a veľké veci, ktoré do seba tak nádherne zapadali a vytvárali celok. Vtáci, ktorí sa sťahovali na juh a prekonávali obrovské vzdialenosti len preto, aby každú jeseň doleteli na to isté miesto. Listy na stromoch, ktoré každý rok menili farbu a premieňali stromy a zem okolo nich na živé umelecké dielo. Nie, nikdy by to nahlas nepriznal, ale často o tom uvažoval.
Tom Petterson bol zamestnancom Fakulty prírodných vied Univerzity v Osle. Po doštudovaní na univerzite a získaní titulu mu na fakulte ponúkli miesto. Po roku sa na fakultných chodbách pošuškávalo, že sa uvoľnila pozícia dekana katedry biologických vied a jeho meno skloňovali v súvislosti s touto funkciou. Tom Petterson však neurobil nič pre takéto povýšenie. Dekan katedry biologických vied? Nie, naňho to bolo priveľa administratívy. Bol spokojný tam, kde bol. Obľuboval vychádzky do prírody a to bol aj dôvod, prečo sa stal botanikom. Nemal najmenší záujem vysedávať na schôdzach.
Keď mu zavolali z kancelárie krajského guvernéra a poverili ho touto úlohou, považoval to za obrovskú česť a chopil sa jej s nadšením. Ochranca včelníka severného, tým by sa veľmi rád stal. Botanikovi sa roztiahla tvár do širokého úsmevu, keď si zrazu spomenul na objav na ostrove Snarøya spred niekoľkých rokov. Obrovský nález rastlín na pozemku patriacemu istému milionárovi. Nie všetci sa z tohto objavu tešili. Samozrejme, že tí, čo si kúpili pozemky, by na mieste nálezu najradšej nerušene a v tichosti postavili svoje luxusné vily s bazénmi, no včelník severný bol podľa Bernského dohovoru prísne chránenou voľne žijúcou rastlinou, preto ho nesmeli zlikvidovať, ani akýmkoľvek spôsobom poškodiť.
Odbočil doprava, pretisol sa pomedzi dva vysoké ihličnaté stromy a kráčal pozdĺž potôčika až k miestu, kde sa mali rastliny údajne nachádzať, čo na jeho tvári vyčarilo ďalší úsmev. Tom Petterson bol telom a dušou ochrancom prírody a neskutočne ho tešilo, že aspoň raz v živote vyhrala súboj s bagrami celkom nenápadná rastlinka. Prekročil potôčik a vtom zastal, lebo začul šuchot v kroví. Petterson zdvihol fotoaparát, pripravený zachytiť každý detail. Jazvec? Nebol to náhodou jazvec lesný? Toto bleskurýchle zviera nebolo vôbec také rozšírené, ako si mnohí mysleli. Nasledoval zvuky, ktoré ho doviedli na čistinku, no dopadajúce svetlo spomedzi korún stromov ho tak oslepilo, že nič nevidel. Jedna z fotografi, ktorá mu na blogu jednoznačne chýbala, bola fotografia jazveca lesného. Okrem toho by to bol aj skvelý úlovok – tri včelníky severné a jazvec lesný. Perfektný sobotňajší výlet do prírody.
Zrazu si všimol, že pred ním niečo leží. Modrobiele nahé telo. Dievča. Tínedžerka. Tom Petterson od ľaku pustil z ruky fotoaparát a v šoku si ani nevšimol, že padol do vresového porastu. Pred ním ležalo telo mŕtveho dievčaťa. Perie? Preboha. V lese leží nehybné a nahé telo mladej dievčiny. Telo pokrýva perie. A v ústach má bielu ľaliu. Tom Petterson sa zvrtol na päte, náhlivo sa predieral hustým porastom, až kým nenašiel chodník. Bežal, čo mu sily stačili. Dobehol až k autu a zavolal 112.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018