Inými očami. Zmeňte svoj život!
Zmeňte svoj život k lepšiemu. Nájdite pokoj, lásku a pohodu. Je na dosah, len si to často v tom zhone neuvedomujeme. Všetci vnútorne cítime potrebu byť v spojení s ostatnými. Len sme už akosi zabudli, že tieto schopnosti máme všetci v sebe.
Pocit osamelosti a odtrhnutosti riešime vysedávaním pred obrazovkami ‒ televíznej, počítačovej, mobilnej... Virtuálna realita nám pomaly, ale iste začína nahrádzať skutočný svet a skutočný život.
Pozrite sa okolo seba z iného pohľadu. Inými očami. Presne tak sa volá nová kniha Hanky Sekulovej, ktorá vysvetľuje, ako každý z nás dokáže zmeniť svet okolo seba.
Každý z nás má v sebe neuveriteľné schopnosti, ktorými dokáže zázračné veci. Všetko je iba o tom, čomu sme schopní a ochotní uveriť. Niekto sa s rôznymi schopnosťami narodí (ako sú rôzne nadania pre na rôzne oblasti), iný sa ich dokáže naučiť, natrénovať. Každému sú voľne dostupné.
Otázkou teda je - dokáže jeden človek zmeniť svet?
Nie sme stroje, aj keď niekto by nás veľmi rád videl ako poslušné roboty bez vôle... Štáty a rodiny sa rozpadajú, deti vychovávajú počítače a televízia. Svetu vládne chaos. Surovosť a podvody sú bežným štandardom. Toto sme chceli? Nie je najvyšší čas vypnúť off-line techniku a zapnúť on-line život?
Pritom stačí málo. Zastaviť sa a vnímať svet trošku inak. Prirodzenejšie.
Presne na to vyzýva Hanka Sekulová vo svojej knihe Inými očami.
Píše o láske, sebaláske, pozitívnom naladení, rodine, zdraví, správnom stravovaní, ale aj o kulte tela, nevšímavosti, ľahostajnosti. Píše o liečivej prírode, či chove zvierat.
„Veci okolo seba cítim a vnímam o niečo výraznejšie, ako väčšina ostatných ľudí,“ vysvetľuje autorka. „Vnímam toky energií, cítim myšlienky. Samozrejme, nie vždy a nie všade. A keďže vlastne všetko je energia, tak cítim veľmi veľa vecí. Aj tie, ktoré sa nachádzajú za hranicami nášho sveta...“
H.Sekulová píše napríklad aj o geopatogénnych zónach, ktoré by sme nemali brať na ľahkú váhu. Viac o nich v článku na LepšíDeň.sk.
„Veľakrát mi tento "danajský dar" spôsobuje akurát tak iba problémy. Vlastne som od detstva dlhé roky nevedela, čo s ním a aj som sa ho ako dieťa bála. Roky som svoje "„danosti"“ považovala za prekliatie, až kým som konečne nedospela do svojho stredu a nenašla samú samu seba. Ale trvalo mi to dlho, predlho, to vám teda poviem...“
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!