Pablo Escobar. Prísne tajné!

Až na jednu krátku výnimku strávil Pablo Escobar zvyšok života vo vojne so štátom. V epicentre jeho boja zostávala možnosť vydania do USA, toho sa bál zo všetkého najviac – dokonca viac než smrti.
Sám vravel: „Radšej hrobku v Kolumbii ako väzenskú celu v Spojených štátoch.“
Práve vyšiel úžasný dokument, ktorý ocenili prestížnou novinárskou Cenou Corneliusa Ryana. Životopis Pablo Escobar je príkladom, ako má vyzerať nekompromisná, neústupčivá investigatívna žurnalistika.

Pablo Escobar je strhujúci príbeh, ktorý je zároveň výstižným obrazom drsnej podoby spravodlivosti v skutočnom svete. Autor Mark Bowden spomína:
Do práce som sa pustil v roku 1997, keď som na stene v kancelárii istého zamestnanca americkej armády zbadal zarámovanú fotografiu tlstej mŕtvoly obklopenej rozjarene pózujúcimi vojakmi.
„Čo to je?“ spýtal som sa.
„Kamarát môj, to je Pablo Escobar,“ povedal mi zdroj. „Tú fotografiu mám na stene, aby mi pripomínala, že nezáleží na tom, aký si bohatý, stále sa môže ukázať, že si si priveľa trúfol.“

Toto je krvavý príbeh vzostupu a pádu hlavy medellínskeho kokaínového kartelu, nazývaného aj „Kokaínový kráľ“.
Escobarova zločinecká ríša na vrchole moci držala v hrsti celý štát a s ním ako rukojemníkov tridsať miliónov ľudí. Túto hrôzovládu ukončila až smrť narkobaróna.

Dôkladný pohľad oceňovaného novinára Marka Bowdena z bezprostrednej blízkosti opisuje donedávna neznáme podrobnosti o šestnásť mesiacov trvajúcom tajnom love na Pabla pod vedením USA. Vďaka dosiaľ nevídanému prístupu k dôležitým hráčom – vrátane kolumbijského prezidenta Césara Gaviriu a plukovníka Huga Martineza, ktorý bol de facto neskorumpovateľný vodca špeciálnej policajnej jednotky. Autor knihy využil aj prísne tajné dokumenty a prepisy odpočutých Escobarových telefonátov.

Krátky úryvok z novinky Pablo Escobar:
Medellín bol Pablov domov. Práve tu zarobil svoje miliardy a tu za ne dal vybudovať veľké kancelárske budovy a bytové komplexy, diskotéky a reštaurácie. Práve tu nechal postaviť príbytky pre chudobných, pre ľudí, ktorí sa dovtedy museli krčiť v škatuliach z kartónu, plastu a plechu, čo sa prehrabávali v horách odpadkov, pred smradom sa chránili vreckovkou a hľadali čokoľvek, čo by sa dalo vyčistiť a predať. V tomto meste staval futbalové ihriská s osvetlením, takže robotníci mohli hrať po západe slnka. Pri otváraní zvykol prestrihnúť červenú pásku a občas si už ako žijúca legenda dokonca sám zahral. Všetci sa zhodovali, že ten bacuľatý chlapík s fúzikmi má stále svižné nohy. Mnohí boli presvedčení, že tu ho polícia nikdy nedostane, že ho nemôže dostať, hoci má k dispozícii komandá smrti a od gringov doláre a špionážne lietadlá, a vie o každom šuchnutí. Zatiaľ čo po ňom pátrali, ukrýval sa šestnásť mesiacov. Presúval sa z úkrytu do úkrytu a hoci ho občas niekto spoznal, nikdy by to neoznámil, pretože na tomto mieste ste jeho podobizeň vídavali v ozdobných rámoch na stenách, za jeho dlhý život a početné potomstvo sa odriekali modlitby a kde sa ho tí, čo sa zaňho nemodlili, báli.

Pozrite si viac informácií o novinke Pablo Escobar.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018