Detektívka z dostihového prostredia

„Ďalší skvelý triler z dielne Felixa Francisa, v ktorom nebezpečenstvo a napätie rastú s každou scénou až do strhujúceho záveru,“ napísal Booklist o novinke Favorit. Jeff Hinkley, vyšetrovateľ Britskej dostihovej komisie, s ktorým sme sa zoznámili v románe Vydierač, sa vracia v novom, ešte napínavejšom príbehu!

Jedného dňa sa Jeffovi zdôverí populárny dostihový šampión Dave Swinton, že úmyselne prehral preteky, a naznačí mu, že ho ktosi vydiera. Bližšie okolnosti jeho činu však ostávajú zahmlené, a tak sa Jeff rozhodne pátrať na vlastnú päsť. Spustí sa tým lavína dramatických udalostí vrátane Swintonovej zdanlivej samovraždy a niekoľkých pokusov odstrániť samého Jeffa Hinkleyho.

Úmerne s tým, ako sa Jeffovi darí odkrývať pozadie tohto zamotaného prípadu, stupňujú sa útoky naňho. Je čoraz jasnejšie, že nepriatelia sa v zúfalej snahe zmariť jeho vyšetrovanie nezastavia pred ničím...

Felix Francis opäť dokazuje, že dokáže obhájiť „farby“ svojho slávneho otca. Vynikajúci námet, napínavé spracovanie, ktoré v mnohom pripomína Dicka Francisa.
Ide o štvrtú Felixovu samostatnú knihu po smrti otca Dicka a je to to najlepšie, čo sme od neho zatiaľ čítali. Premyslená zápletka, intrigy, postupné rozmotávanie a neustále napätie robí z knihy Favorit naozajstný bestseller hoden Francisovskej rodiny.
Felix Francis pochytil od otca naozaj veľa z jeho spisovateľského umenia.

Začítajte sa do novinky Favorit:

Z Paddingtonu som sa odviezol metrom na Willesden Junction. Dom, kde sme bývali s Lydiou, som musel opustiť, no prenajal som si byt hneď za rohom, na inej tichej predmestskej ulici severozápadného Londýna.
Žeby z pohodlnosti?
Raz, keď som si šiel kúpiť mlieko, zbadal som inzerát PRÍZEMNÝ BYT NA PRENÁJOM. Hneď som navštívil agenta a dohovoril si obhliadku.
Už o týždeň som sa sťahoval. Zapriahol som nevlastného synovca a pár jeho priateľov, aby mi pomohli preniesť veci sto metrov - z jedného príbytku do druhého.
Ešte aj osem mesiacov po presťahovaní čakali niektoré škatule neotvorené v predsieni. Stále som zbieral odvahu pustiť sa do práce a vybaliť ich.
Odomkol som si, opatrne som obišiel kartóny a pobral som sa do spálne prezliecť.
Zazvonil mi telefón.
„Haló,“ ohlásil som sa.
„Pán Hinkley,“ ozvalo sa. „Tu detektív seržant Jagger. Videli ste správy?“
„Nie. Len teraz som sa vrátil domov.“
„Pán Swinton sa našiel. Lepšie povedané, našli jeho auto.“
„Kde?“
„V Otmoore.“
„A to je kde?“ spýtal som sa.
„Medzi Oxfordom a Bicestrom. Slatiny, prírodná rezervácia. Mercedes pána Swintona objavili v odľahlej časti vresoviska, ktoré využíva armáda na ostré streľby. Je celý zhorený. Práve plamene naň upozornili. Z neďalekej farmy zbadali dym a privolali hasičov.“
„Je to určite jeho auto?“
„Áno. Napriek pokročilému požiaru veliteľ zásahu identifikoval osobnú poznávaciu značku.“
„A čo Dave Swinton?“
„Vo vozidle sa našlo telo. Pozostatky zatiaľ neidentifikovali, ale...“ Odmlčal sa.
„Nazdávate sa, že je to on?“
„Taký záver sa priam ponúka. Na základe toho, čo ste nám povedali v Lambourne. Súdny lekár v Oxforde určí totožnosť aj príčinu smrti. Nazdával som sa, že si správu radšej vypočujete od nás než z médií.“
„Ďakujem,“ hlesol som ohromene.
„Prekliati novinári,“ pokračoval policajt. „Lokálna televízia odpočúvala vysielačku požiarnikov a dorazila na miesto ešte skôr než oni. Osobná poznávacia značka a fakt, že sa pán Swinton dnes popoludní nedostavil na dostihy v Towcestri, premenila miestnu udalosť na celoštátny trhák.“
Vydesene som si sadol na peľasť.
„Zapríčinil smrť požiar?“ spýtal som sa.
„Ešte nevieme naisto. Pitva ukáže. Oheň bol intenzívny, podľa všetkého bol použitý urýchľovač.“
„Urýchľovač?“
„Benzín. Alebo iná vysoko horľavá látka.“
Príšerné.
„Pravdepodobne vás predvolajú na výsluch,“ upozornil ma Jagger, „ste posledný, kto ho videl živého.“
„Okrem vraha,“ doplnil som.
„Možno to bola samovražda.“
„Dosť nepríjemný spôsob podpáliť sa benzínom,“ namietal som.
„Ľudia rozhodnutí zabiť sa často konajú nepredvídateľne. Samoupálenie je všelikde vo svete celkom bežná prax.“
Ale nie na oxfordskom vidieku, pomyslel som si.
Nechcelo sa mi veriť, že by si Dave Swinton vzal život, a už vôbec nie takto. Sršal energiou, elánom.
„Čo vás vedie k úvahe o samovražde?“
„Je to len jedna z možností. No všeličo jej nasvedčuje – nenašli sa stopy cudzieho zavinenia. Naznačili ste, že mal problémy v práci. Možno sa zľakol toho, že vás zavrel v saune a že bude musieť čeliť obžalobe z vraždy. K úmrtiu došlo v jeho aute, na opustenom mieste – samovrahovia obľubujú samotu.“
Mne sa to videlo skôr ako ideálne miesto na vraždu, ale ktovie. Možno má Jagger viac informácií a necháva si ich pre seba.
„Niekto sa vám čoskoro ozve,“ povedal na rozlúčku a ukončil hovor.
Zapol som televízor.
Udalosť bola hlavnou správou, zábery vyzerali desivo.
Zadok mercedesu oheň nepoškodil a na poznávacej značke zreteľne svietilo 121 DSS. Cez otvorené okná však znútra šľahali plamene a uprostred toho pekla sedelo ľudské telo zhorené na nepoznanie.
Príšerné.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018