Tatranské plesá ako na dlani
Pod pojmom pleso, ktorého ekvivalentom je výraz morské oko, rozumieme jazero vyskytujúce sa vo vysokohorskom prostredí v oblasti, kde pretrvávalo pleistocénne zaľadnenie.
Asi nikto z nás si nedokáže predstaviť Tatry a najmä ich časť Vysoké Tatry bez plies – jazier ľadovcového pôvodu, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou tatranskej vysokohorskej krajiny. Všetky existujúce plesá sú podrobne spracované v knihe Plesá, ktorá sa skladá zo štyroch hlavných kapitol.
Na území Slovenska ide o oblasť Tatier a čiastočne Nízkych Tatier. Podľa vzniku rozlišujeme plesá karové (vhĺbené jazerá v ľadovcových kotloch), plesá hradené morénovým materiálom (jazerá zahradené ľadovcom nahromadenou horninou – morénou) alebo plesá zmiešaného typu – karové s hradiacou morénou.
Okrem toho sa v Tatrách nachádzajú dve plesá, ktoré nepatria ani do jednej z týchto kategórií. Sú to krasové dve Tiché plesá v Širokej doline, ktoré vznikli prepadnutím stropu jaskyne.
Keďže kniha Plesá opisuje Tatranské plesá, jednotlivé kapitoly tvoria Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry a Nízke Tatry. Samozrejme, že medzi opisovanými plesami nechýbajú najväčšie a zároveň najhlbšie pleso (Veľké Hincovo pleso v Mengusovskej doline), najvyššie položené pleso (Modré pleso v Malej Studenej doline) či najnavštevovanejšie a najznámejšie pleso, ktorým je Štrbské pleso.
Turisticky, teda po značkovaných chodníkoch, je dostupných len malá časť tatranských plies, pretože väčšina z nich leží len v ťažko dostupnom teréne kam sa dostanú len horolezci alebo skialpinisti. Bežný turista ich môže vidieť len z diaľky a niektoré neuvidí vôbec. V knihe však nájde všetky tatranské vodné plochy, ktoré „nesú“ názov pleso
V knihe Plesá nájdete všetky. Okrem textov aj množstvo súčasných fotografií tatranskej prírody, takže knižka sa snaží byť tak trochu sprievodcom po vodnej kráse Tatier. Zalistujte si s nami v novinke vydavateľstva Dajama Plesá.
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!