Juraj Slezáček. Ako sa stať celebritou

Nie každý dokáže otvorene hovoriť o zákernej chorobe, akou je rakovina. Herec Juraj Slezáček medzi nich patrí a urobil to dokonca s trpkým humorom, ktorý je preňho taký typický.
„Keď sa prevalilo, čo mi vlastne je, opäť sa potvrdilo, že pokiaľ máte rakovinu, niektorí ľudia sa vám priam boja zavolať, spýtať sa, ako sa máte,“ píše v knižke Ako sa stať celebritou obľúbený herec. „Domnievajú sa, že je neslušné či vtieravé otravovať trpiaceho človeka. Moji hereckí kolegovia neboli výnimkou.“

Mimoriadne otvorený, vtipný a miestami veľmi vážny. Taký je herec Juraj Slezáček vo svojej knihe Ako sa stať celebritou, pri ktorej mu sekundovala novinárka Silvia Lispuchová. Výborne napísaná životná cesta jedného z najobľúbenejších slovenských hercov, ktorý si ju však teraz paradoxne neužíva. Rakovina a následné komplikácie ho držia takmer neustále v nemocnici a dokonca nemohol prísť ani na samotný krst svojej knihy.

„Musím uznať, že rakovina ma zaskočila. Ťažko povedať, čo by sa stalo, keby... Keby na tú chorobu neprišli. Zrejme by som bol šťastnejší a spokojnejší, keby som sa to nedozvedel. Vlastne na ňu prišli náhodne. Mal som problémy s paradentózou, chcel som iba nové zuby – a mám toto,“ píše vo svojej knihe Ako sa stať celebritou Juraj Slezáček.

Pozrite si VIDEO z krstu knihy:

Prečítajte si úryvok z novinky Juraja Slezáčka Ako sa stať celebritou:

„Keď sa prevalilo, čo mi vlastne je, opäť sa potvrdilo, že pokiaľ máte rakovinu, niektorí ľudia sa vám priam boja zavolať, spýtať sa, ako sa máte. Domnievajú sa, že je neslušné či vtieravé otravovať trpiaceho človeka. Moji hereckí kolegovia neboli výnimkou.

Boli takí, čo sa zmohli na povzbudivé ,Držíme ti palce‘, no tiež takí, čo ostali ticho a ja som si vravel: ,Ako to, veď sme kamaráti?!‘ Ibaže zavolať/nezavolať, to je veľká dilema. Na tých, čo volali, som niekedy aj vybehol: ,Dajte už pokoj!‘ a na tých, čo čušali, som občas v duchu nadával. A keď sa od tých, čo zavolali, dozvedeli, že do telefónu hromžím, usúdili, že s tým Slezáčkom to asi nie je až také zlé, keď ako zvyčajne hromží. Zato moja dlhoročná paneláková manželka pani Blichárová – Božidara Turzonovová –, mi volala a dosť pravidelne a zoširoka mi radila, ako treba všetko zvládnuť, lebo ona vie všetko. Keby to bolo inak, už by to nebola ona a mne by sa to ani nepáčilo...

Vyfasoval som šikovnú chorobu, stal som sa mimoriadne populárny, ľudia ma zastavovali, pýtali si autogramy, fotili ma, filmovali, dlhý čas som bol hviezdou bulváru. Skrátka, splnil som celebritné kritériá. Je to trochu smutné, ale je to tak. Vlastne je to celé, s prepáčením, nahovno.“

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018