Objavte v sebe skryté poklady!

Táto kniha spochybňuje všetky zažité predstavy o utrpení umelcov pri tvorbe a povzbudzuje všetkých ľudí, aby naplnili svoje kreatívne sny s radosťou a bez obáv.
Je to BIG MAGIC!
Lepšie povedané Veľké kúzlo od bestsellerovej autorky Elizabeth Gilbertovej, ktorú pozná celý svet vďaka hitu Jedz, modli sa a miluj.
Novinka je jej vyznaním lásky k životu, umeniu a k literatúre.

Mimochodom, Jedz, modli sa a miluj vychádza v novom vydaní. Táto kniha sa ihneď po vydaní stala bestsellerom New York Times, bola predlohou úspešného filmu s Juliou Robertsovou v hlavnej úlohe a je Elizabethinou úprimnou spoveďou o láske, živote a umení. Myšlienky, ktoré rozoberá v knihe, prezentovala aj vo svojich prednáškach na konferenciách TED. Prvá z nich, z roku 2009, viac ako 10 miliónov zhliadnutí.
Novinka Veľké kúzlo prináša návod na vysnený život plný kreativity a naplnenia, ktorý už obsadil prvé miesto v rebríčku bestsellerov New York Times.

Gilbertová sa rozhodla napísať knihu o vzťahu k umeniu a o túžbe žiť tvorivý život. S čitateľmi sa delí o svoj jedinečný pohľad na inšpiráciu. Empaticky a nadšene ponúka tajomstvo kreativity. Chce, aby ľudia kŕmili svoju zvedavosť a nasledovali jej stopy. Ukazuje, ako tvoriť s láskou, nevzdávať sa a čeliť svojim najväčším strachom.

Zaoberá sa otázkami postojov, cieľov a zvykov, ktoré by sme si mali osvojiť, aby sme mohli žiť tvorivo. Na rozhraní duchovna a radostného pragmatizmu nás Elizabeth Gilbertová vyzýva, aby sme vo svojich vnútrach našli naše skryté poklady.

Kniha Veľké kúzlo je presne taká ako jej autorka – nadšená, vytrvalá a otvorená každému, kto chce žiť svoj život kreatívnejšie, krajšie a s radosťou.

Začítajte sa do ukážky z novinky Veľké kúzlo:

OČARENIE
Nápad prichádza

Teraz, keď sme si už vysvetlili, ako je to so strachom, sa konečne môžeme rozprávať o kúzlach.
Rada by som začala tým, že vám poviem, aká najčarovnejšia vec sa mi stala.
Je to príbeh o knihe, pri ktorej písaní som zlyhala.
Začína sa skoro na jar v roku 2006. Práve som vydala Jedz, modli sa a miluj, a snažila som sa zistiť, čo ďalej. Inštinkty ma tlačili k literatúre, k napísaniu nejakej beletrie – teda k niečomu, čo som nerobila niekoľko rokov. Vlastne som tak dlho nenapísala román, že som sa bála, že som zabudla, ako sa to robí. Bála som sa, že beletria je jazykom, ktorým už nehovorím. Ale mala som nápad – taký, ktorý ma neskutočne nadchýnal.

Tá idea vychádzala z príbehu Felipeho, môjho miláčika, ktorý mi raz povedal, príbeh z obdobia 60. rokov, počas ktorých vyrastal v Brazílii. Brazílska vláda dostala nápad postaviť obrovskú diaľnicu cez Amazonský prales. Bolo to v období veľkého technologického rastu a modernizácie a tá predstava sa im zdala neskutočná. Brazílčania do tohto plánu investovali neskutočné peniaze. A ďalšie milióny pridal aj zahraničný developer. Veľká časť z tých peňazí sa okamžite prepadla do čiernej diery korupcie a chaosu, ale napokon sa našiel dostatok peňazí, aby začali s projektom. Prvých pár mesiacov išlo všetko hladko. Napredovali. Dokončili krátky úsek cesty.

A potom začalo pršať.

Vyzeralo to, akoby nikto z inžinierov nerátal s obdobím dažďov v Amazonskom pralese. Sieť ciest bola ihneď zaplavená a nedala sa využiť. Robotníci nemali inú možnosť, než odísť a nechať všetko svoje náčinie niekoľko metrov pod vodou. A keď sa po mnohých mesiacoch, keď dážď ustal, vrátili, zistili, že prales ich diaľnicu takmer pohltil. Ich snahy zničila príroda a to tak, akoby ani nikdy nič nespravili. Neboli ani schopní povedať, kde presne pracovali. Aj všetky ich ťažké stroje zmizli. Nikto ich neukradol, proste ich pohltila džungľa. Ako povedal Felipe: „Buldozéry s kolesami veľkými ako človek sa proste prepadli do zeme a navždy zmizli. Všetko sa stratilo.“

Keď mi ten príbeh hovoril – najmä tú časť o džungli, ktorá všetko pohltila – behal mi po chrbte mráz. Mala som husiu kožu a bolo mi aj trochu zle, točila sa mi hlava. Akoby som sa do niekoho zaľúbila, zistila nejakú šokujúcu správu či nazerala cez okraj priepasti na niečo krásne, očarujúce, ale nebezpečné.

Už sa mi to zopárkrát stalo, takže som presne vedela, čo sa deje. Takéto intenzívne emocionálne a telesné reakcie som nezažívala často, ale stali sa mi toľkokrát (a boli rovnaké ako symptómy opisované rôznymi ľuďmi na celom svete v histórii), že s istotou môžem povedať: je to inšpirácia.

Takto sa cítite, keď dostanete nápad.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018