10. sep2015

Bratia Grimmovci stále lákajú

Katarína HužvárováNovinky Komentáre Facebook Twitter

Významní jazykovedci, ale predovšetkým zberatelia úžasných rozprávok. Jakob a Wilhelm Grimmovci. Vedeli ste, že ich úplne prvá zbierka rozprávok vyšla v ten najvhodnejší čas – na Vianoce? Tie tohtoročné sú ešte pomerne ďaleko, ale čo tak urobiť svojim drobcom radosť aj skôr? Práve vyšla nová kniha Najkrajšie rozprávky bratov Grimmovcov.

Tento výber začína Šalátočka, krásna rozprávka, ktorej rôzne verzie vznikajú či už na filmovom plátne alebo v knižnej podobe. Nasledujú Traja šťastlivci, O prefíkanej Grétke, alebo Čarodejník a jeho učeň. Z neho si môžete prečítať nižšie krátku ukážku.

Vo výbere nájdete aj najznámejšie kúsky ako Kráľ Drozdia brada, Hrnček var!, O smelom krajčírikovi alebo Dupinôžka.

Bez rozprávok sa proste nezaobíde žiadne detstvo a tie najznámejšie neomrzia dlhé stáročia. Bratia Grimmovci začali zachraňovať ľudové rozprávky na začiatku 19. storočia a zasvätili ich zbieraniu celý život. Rozprávky z ich zbierky sa rýchlo rozleteli do sveta, dostali sa aj na Slovensko a inšpirovala sa nimi aj tvorivá fantázia slovenských ľudových rozprávačov. A nielen to – ich zberateľské úsilie zapôsobilo inšpiratívne aj na našich štúrovcov.

Rozprávky bratov Grimmovcov dodnes zabávajú, učia a inšpirujú. V novom výbere Najkrajšie rozprávky bratov Grimmovcov nájdete aj rozprávky O lenivom Janovi, Modrý lampáš, O Snežienke a Ruženke, Šikovní ľudkovia, či Bohémski muzikanti.

Teraz sa môžete začítať do rozprávky Čarodejník a jeho učeň:
Žil raz jeden chudobný vdovec a ten mal jediného syna. Keď chlapec dorástol, otec rozmýšľal, na aké remeslo ho dať. Ale čo ako si lámal hlavu, na nič neprišiel. Keď už raz nevedel, aké remeslo bude jeho synovi najosožnejšie, vošiel do kostola. Kňaz práve stál pri oltári a mrmlal si:
„Čarodejníctvo, čarodejníctvo!“ Len čo to Ján počul, ponáhľal sa domov. Doma povedal synovi, že sa vyučí čarodejníctvu. Potom sa spolu pobrali hľadať čarodejníckeho majstra. Dlho putovali hustým lesom, až prišli k malej chyžke. Vyšla z nej stará žena a Ján sa jej spýtal:
„Nevieš, kde nájdem človeka, čo sa dobre vyzná v čarodejníctve?“
„V tom je majstrom môj syn,“ odvetila starenka a pozvala ich dnu.
Starenkin syn súhlasil, že zoberie chlapca do učenia.
„Naučím tvojho syna čarodejníctvu, ale mám jednu podmienku: o rok si prídeš po syna, ak ho spoznáš, nevezmem od teba peniaze za učenie, no ak ho nespoznáš, zaplatíš mi dvesto toliarov.“
Ján pristal na čarodejníkovu podmienku a syna tam nechal.
Rok ubehol ako voda a otec sa vybral po syna. Cestou si kládol otázky:
„Čo si len počnem, ak syna nespoznám? Ako čarodejníkovi zaplatím, keď nemám z čoho?“
A tu sa pred ním objaví akýsi mužíček a pýta sa ho:
„Čo ťa trápi, že tak vzdycháš?“
„Syna som dal do učenia k čarodejníkovi,“ odvetil Ján. „Prešiel rok a idem si poňho. Ak syna spoznám, čarodejník si nebude pýtať nič za učenie, ak nie, musím zaňho zaplatiť dvesto toliarov. Odkiaľ vezmem toľko peňazí, keď som chudobný ako kostolná myš?“
Mužíček vraví Jánovi:
„Tu máš košík s chlebom. Keď vojdeš do čarodejníkovho domu, dobre sa tam poobzeraj. Nad pecou uvidíš komín, pri ňom žrď a na nej klietku. Z klietky vykukne vtáčik, to bude tvoj syn.“
Ján urobil, čo mu mužíček poradil. S košíkom plným chleba sa postavil pred klietku. Vykuklo z nej vtáča a pozeralo na chlieb.
„Toto je môj syn!“ povedal Ján a ukázal na vtáča. V tej chvíli sa vtáčik premenil na Jánovho syna.
Čarodejnícky majster nazlostene zašomral: „Vari ti to čert našepkal?“ Chlapca vrátil otcovi a ten nemusel zaplatiť za učenie ani groš.