Dmitry Glukhovsky a Naša Budúcnosť
Vstúpte do Európy v roku 2400. Vďaka technickému pokroku a rýchlemu napredovaniu civilizácie sa konečne splnil sen ľudstva: človek oklamal starnutie a stal sa nesmrteľným! Človek porazil smrť! No nikdy nie je nič biele alebo čierne, a celý kontinent je preľudnený. Zmenil sa na gigantický megapolis, kde je málo priestoru na život, lesy či lúky sú už len dávnou spomienkou a súčasťou umelých parkov a chránených rezervácií. Na každom kroku stoja mrakodrapy, vystavané na základoch európskych miest...
Do takéhoto sveta vstupujeme na prvých stranách nového hitu ruského autora Dmitrija Glukhovskeho Budúcnosť.
Situáciu s preľudnením preto treba podriadiť prísnej kontrole.
Všetkým vládne tzv. Strana nesmrteľnosti a tá prichádza s riešením. Zavádza brutálny Zákon voľby. Rozmnožovanie je prísne kontrolované a obmedzované. Z najzákladnejšieho inštinktu človeka – plodenia a zachovania vlastného rodu – sa tak stáva najťažší zločin. Za dieťa sa platí vlastnou smrťou – dotyčnému vpichnú urýchľovač starnutia a protizákonne splodeného potomka odvedú do internátu.
Ale kto potrebuje deti, keď môže byť večne mladý a zdravý?
Jan Nachtigal je príslušníkom zvláštnej jednotky ministerstva bezpečnosti, ktorá prísne stráži najvyšší zákon. Jeho úlohou je pátrať po nelegálnych deťoch s odhaľovať nenahlásené tehotenstvá. Práca má preňho zmysel. Jan nechce veľa, iba trochu lepší plat a väčšie obydlie.
Jedného dňa má však odstrániť teroristu a jeho tehotnú priateľku. Ponúkne sa mu tak jedinečná šanca, aby ukázal svoje kvality, vernosť a šikovnosť. A konečne by mohol postúpiť na kariérnom rebríčku. So svojou jednotkou vtrhne do konšpiračného bytu, no nič neprebehne tak, ako si predstavoval. Terorista unikne...a čoskoro je na úteku aj Jan po boku mladej ženy.
Začína sa boj, v ktorom ide o Budúcnosť ľudstva!
Začítajte sa do skvelej sci-fi novinky Budúcnosť hneď teraz:
Má oblečené kávovohnedé šaty obdĺžnikového tvaru. Plecia sú zámerne ušité širšie a golier je pomerne hrubý. Taká okrúhla diera. Navrchu odhaľujú len dlhý aristokratický krk a sú po celej dĺžke nepriehľadné. Ich okraje prekvapivo siahajú len po stehná a sú zakončené rovným lemom. A za tým lemom je opäť len tieň. Krása miluje tieň. V tieni sa rodí pokušenie.
Zákruta, oblúk, a strop odrazu mizne.
Nad hlavou sa mi roztvára nebo. Stojím na prahu.
Dopekla! Vedel som, že to raz príde, ale vôbec som na to nebol pripravený.
Obracia sa ku mne a blahosklonne sa usmieva.
„Nebodaj ste ešte neboli na streche?"
Plebejec, určite jej prebleslo hlavou.
„Moja práca ma oveľa častejšie zanesie do slumov, Ellen. Nebodaj ste ešte neboli v slumoch?"
„Ach áno... vaša práca... Zabíjate ľudí alebo niečo také, nie?"
Hoci mi položila otázku, nečaká na ňu odpoveď. Odvracia sa a ide ďalej. Ja za ňou. Bez odpovede. Keď konečne strávim pohľad na oblohu, môžem sa odtrhnúť odo dverí. Už viem, kam ma to výťah vyviezol.
Vyniesol ma do skutočného raja
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!