Možno si osud sami vyberáme...
„Možno nám nie je daný len jeden osud.... Možno ich máme viac a ostáva na nás, ktorý si vyberieme," píše v úvode novej knihy Výhybky osudu Slávka Koleničová. Dá sa zvrátiť krutý osud? Existuje nejaký zázračný leukoplast na trápenia, ktoré nám prináša život? A najmä – dokážeme prehodiť výhybku a presmerovať osud na inú koľaj?
Výhybky osudu je iskrivý príbeh Lucie, dvadsaťpäťročnej detskej zdravotnej sestry z bratislavských Kramárov, a jej štyroch priateliek, s ktorými sa stretáva na babincoch. Tvoria skvelú päťku.
O čom sa rozprávajú? Čo ich trápi? Už nie sú dievčatá a ešte nie zrelé ženy. Žúrky, stanovačky, no a, samozrejme, chlapi.
Lucia má smolu, lebo ten jej je k nej hrubý. Všetci naokolo vidia, že vzťah nemá perspektívu, no Lucia dáva Andrejovi zakaždým ďalšiu šancu. Presvedčená, že poslednú.
„Cítim sa ako taká krava. Zasa som naletela na jeho rečičky. Tvrdil, že sa zmení, ale ukázal mi, ako vážne to myslí. Tak som ho poslala do paže. Nadobro."
Z bludného kruhu sa dostáva spôsobom, aký by nečakala. Urobí prvé rozhodnutia a má pocit, že život sa jej konečne mení.
Ukazuje sa však, že hoci vymenila chlapa, komplikácie ostali.
Zaklonila som hlavu, oči som uprela na tmavý zamat nočnej oblohy. „Mici, keby bol august a padali by hviezdy, vieš čo by som si želala? Rozum. Aj keď pre mňa už takéto želanie nemá význam. Príliš neskoro som pochopila, aký Ajo v skutočnosti je. A pre tú zadubenosť som prišla o Michala. Povedz, ako som mohla všetko tak skopať?"
Lucia začína o sebe pochybovať.
Fakt je taká nemožná, alebo je skrátka smola jej osudom?
Sklamaná prichádza s radikálnym riešením.
Odpočítavanie sa začína...
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!