Ideálny starý mládenec

Ideálny starý mládenec je nevšedná romanca z eduardovského Anglicka o troch sestrách, ktoré sú temperamentné, slobodomyseľné mladé dámy. A ukrývajú pred londýnskou smotánkou jedno škandalózne tajomstvo: zoznamovaciu službu pre bohatých.

Najstaršia zo sestier Duncanových Constance má na starosti oveľa dôležitejšie veci ako hľadať si manžela. V inzertnej rubrike novín, ktoré vydáva spolu so sestrami, s úspechom spája osamelé srdcia, vlastné srdce však zasvätila boju za práva žien. Navyše by radšej ostala starou dievkou, ako by sa mala vydať za nesprávneho muža.

Ani vo sne by jej nenapadlo, že práve ju tak očarí muž s úplne odlišnými názormi.
Max Ensor je politik so skostnatenými predstavami o poslaní žien, ktoré by najradšej videl iba v kuchyni, obklopené kŕdľom detí.
Constance to hnevá, keďže Max ju čoraz väčšmi priťahuje. A tak jej zostáva jediné: zmeniť Maxa Ensora!
Netuší však, že Max má v pláne urobiť presne to isté s ňou…

Jane Featherová je mimoriadne obľúbená autorka historických romancí aj na Slovensku. Vyšlo od nej už päť kníh: Dlhou cestou k oltáru, Svadobná stávka, Nevhodná nevesta, Nevestou proti svojej vôli a Záhadný vikomt.
Takmer každý z jej príbehov sa stal bestsellerom a má na svojom konte viac než 10 miliónov predaných kníh.

Začítajte sa do novinky Ideálny starý mládenec:

1

CONSTANCE DUNCANOVÁ KÝVLA LOKAJOVI, ktorý jej otvoril sklené dvere vedúce do čajovne U Fortnuma a Masona. Z veľkej haly k nej doľahli hlasy prekrikujúce sláčikové kvarteto, ktoré vyhrávalo na malom pódiu za vylešteným tanečným parketom.
Chvíľu postála, poobzerala sa po čajovni, až kým nezbadala svoje dve sestry, čo sedeli pri obľúbenom stolíku vedľa jedného z dvoch veľkých okien s výhľadom na Piccadilly. Do okien šľahal dážď, takže na ulicu a Burlington House na opačnej strane nebolo dobre vidieť.
Jej sestra Prudence ju zbadala v tej istej chvíli. Constance zdvihla ruku a zamávala, že ju vidí, a ponáhľala sa k nim pomedzi stoly.
„Vyzeráš ako zmoknutá myš,“ poznamenala Chastity, najmladšia zo sestier, keď sa k nim Constance konečne dostala.
„Ďakujem za kompliment.“ Constance ironicky zdvihla obočie. Potriasla dáždnikom a podala ho lokajovi, ktorý sa akoby zázrakom zjavil pri ich stole. „Ani psa nehodno vyhnať na ulicu.“
Odopla si klobúk a skrúšene si ho prezrela. „Tuším je po pštrosom perí… určite sa rozpadne.“ Podala klobúk lokajovi. „Radšej vezmite aj toto. Možno v šatni trochu uschne.“
„Pravdaže, slečna Duncanová.“ Lokaj vzal klobúk, z ktorého kvapkala voda, uklonil sa a zmizol.
Constance si odtiahla štíhlu pozlátenú stoličku a sadla si, rozkladajúc záhyby taftovej sukne.
Stiahla si rukavičky, vystrela ich a položila pred seba na stôl. Sestry trpezlivo čakali, kým sa pohodlne neusadí.
„Dáš si čaj, Constance?“ Prudence zdvihla strieborný čajník.
„Nie, asi si dám na zahriatie sherry,“ odvetila Constance a obrátila sa k čašníčke, ktorá už stála pri stole. „Je mi zima a som ako zmoknuté kurča, hoci je už júl. A poprosím aj hrozienkový koláčik.“
Čašníčka sa uklonila a ponáhľala sa preč.
„S Prue nás dážď vôbec nezachytil,“ prehodila Chastity. „Začalo pršať, práve keď sme vošli.“ Oblizla si prst a pozbierala odrobinky z taniera. „Myslíš, že by sme si mohli dať ešte z tých chutných krémešov, Prue?“
Prudence vzdychla. „Nemyslím, že zbankrotujeme pre tvoje ochutnávanie sladkostí, Chas. To je tá najmenšia starosť.“
Constance ostro pozrela na sestru. „Čo je, Prue? Niečo nové?“
Prudence si zložila okuliare a utrela si ich obrúskom. Podržala ich vo svetle, či už cez ne vidieť. Keď zistila, že šmuhy sú preč, znovu si ich nasadila na dlhý nos. „Dnes ráno za mnou prišiel Jenkins ešte smutnejší ako inokedy. Otec ho asi poslal k Harperovcom na Gracechurch Street po portské a niekoľko tuctov fliaš Margaux doplniť do pivnice. Pán Harper však namiesto toho otcovi poslal vysoký nezaplatený účet so zdvorilou žiadosťou, aby ho vyrovnal, skôr ako si objedná ďalšie víno…“
Odmlčala sa, keď prišla čašníčka so striebornou táckou a pohárikom tmavého sherry. Čašníčka položila tácku pred Constance a nadvihla vrchnák, spod ktorého sa ihneď začala šíriť omamná vôňa hrozienkových koláčikov s maslom.
„Vyzerajú chutne.“ Chastity vystrela ruku a jeden si vzala. „Neprekáža ti to, Constance?“
„Nie, si môj hosť. Ale myslela som, že si dáš ešte krémeš.“
„Nie, dám si z týchto, sú lacnejšie.“ Chastity zahryzla do koláča a opatrne si utrela ústa ľanovým obrúskom. „Ako otec zareagoval na účet od pána Harpera, Prue?“
„Myslím… dám si čokoládový koláč, prosím.“ Prudence sa oprela o operadlo stoličky a ukázala na ponuku na vozíku. „Rozhneval sa, vyhrážal, že s Harperom prestane obchodovať. ,Naša rodina vždy bola zákazníkom Harperovcov z Gracechurch Street, už takmer sto rokov…‘“ Napichla si kúsok koláča na vidličku a vložila si ho do úst. „Jeho zvyčajné tirády… ach, naozaj je veľmi dobrý.“
„Možno si aj ja dám kúsok.“ Chastity kývla na čašníčku. „A čo ty, Constance?“
Constance pokrútila hlavou a odchlipla si sherry. „Táto maličkosť mi postačí.“
„Nechápem, ako môžeš odolať všetkým tým sladkostiam,“ poznamenala Chastity. „Ale predpokladám, že práve preto si taká štíhla.“ S pocitom uspokojenia sa pozrela na svoje guľaté prsia stiahnuté živôtikom pod bielou čipkovou blúzkou. „Si však oveľa vyššia ako ja, a tak máš výhodu.“
Constance sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Vráťme sa k predchádzajúcej téme, k peniazom. Dnes popoludní som odniesla niekoľkým predavačom novín nové výtlačky The Mayfair Lady a požiadala, aby ich niekde vyložili. Jeden alebo dva kusy, aby zistili, či sa budú predávať.“
„Posledné číslo?“ Prudence sa načiahla za stôl po veľkú kabelku, vytiahla noviny a rozložila ich.
„Ak sú to ony.“ Constance sa nahla dopredu, aby lepšie videla. „Áno, toto je vydanie s článkom o nových zákonoch o otváracích hodinách v krčmách a hostincoch.“ Namočila si kúsok koláča do roztopeného masla na tanieriku a s chuťou si ho vložila do úst. „Zdôraznila som predajcom tlače, že ich zákazníkov by to mohlo zaujať. Viete. že sa už nebudú môcť do bezvedomia opíjať v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, čím sa zníži opitosť, zvýši produktivita a muži prestanú biť svoje ženy. Ľudia musia mať na tú tému nejaký názor, čo myslíte? Je to niečo, čo ovplyvní život priemerného Londýnčana.“
„A zaujalo to niekoho?“ vyzvedala Prudence, listujúc v novinách.
„No, dvaja súhlasili, že ich na týždeň vezmú a vyložia spolu s ostatnými novinami. Zarobíme však len dve pence, nič viac.“
„Dve pence za výtlačok, to nás z biedy nevytrhne,“ poznamenala Chastity.
„To je ako pre pouličného žobráka,“ pridala sa Prudence. „Inde dostávame šesť pencí.“ Ukázala na ľudí v čajovni. „Presvedčila som poltucta kaderníčok na Regent Street a na Piccadilly, aby ho vystavili na pultoch, Chastity ho zasa ponúkla krajčírkam a klobučníčkam na Bond Street a Oxford Street.“
„S úspechom, musím dodať.“ Chastity sa oprela o stoličku a ľútostivo pozrela na svoj prázdny tanier. „Predstavila som si sama seba ako predavačku. A skrytá za závojom som bola veľmi presvedčivá.“
„To je však len začiatok,“ poznamenala Constance. „Myslím, že by sme mali ponúkať viac… služieb… ak chceme trochu zarobiť.“ Nahla sa nad stôl a stíšila hlas. „Mám nápad, podľa mňa naozaj zaujímavý.“
Aj sestry sa nahli a položili si lakte na stôl. Hlavy s vlasmi medenej farby pritisli k sebe. „Všimli ste si tie kartičky, čo ľudia dávajú do výkladov?“ začala Constance. „Videla som.“ odmlčala sa, keď sa za ňou ozval hlasný kašeľ.
„Ach, lord Lucan!“ vykríkla Prudence, vystrela sa a príliš nadšene sa usmiala na mladého muža, ktorý sa práve priblížil k stolu. „Dobrý deň. Nepočuli sme vás prichádzať.“
Návštevník sa silno začervenal. „Ja. prepáčte.. nechcel som vás vystrašiť ani vyrušiť. Len som sa prišiel opýtať, či mi slečna Chastity venuje tento tanec.“ Ukázal neisto na tanečný parket, kde sa už v pomalom waltze pohybovalo niekoľko párov.
„Bude mi potešením, David.“ Chastity sa naňho nadšene usmiala. „Je milé, že ste ma požiadali.“ Vstala a odtisla stoličku, potom zdvihla obočie na sestry. „Nebudem dlho.“ S tým sa zavesila do lorda Lucana. Smaragdovozelené sukne sa jej zavlnili okolo členkov.
„Chas má toľko trpezlivosti s tými mladými mužmi,“ prehodila Prudence. „Obletujú ju ako osy, no ona nikdy nie je nervózna. Ja by som sa zbláznila.“
„Naša mladšia sestra má veľmi milú povahu,“ usmiala sa Constance. „Nie ako my, drahá Prue.“
„Nie,“ súhlasila Prue. „My sme fúrie. Zjedli by sme ich zaživa, keby sme mali šancu.“
„Spomeň si, ako ju vždy mama chválila, aká je Chas ochotná a prívetivá,“ zdôraznila Constance.
Prudence na to nepovedala nič, chvíľu sedeli mlčky a spomínali na matku, ktorá zomrela pred troma rokmi.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018