Handrová bábika

Napísať dobrú detektívku nie je jednoduché. Ešte ťažšie je napísať dokonalú detektívku, pri ktorej ani nedýchate a neustále krútite hlavou – toto snáď nie. Sem rozhodne patrí Handrová bábika.
„Handrová bábika je brilantný dych vyrážajúci triler,“ tvrdí jeden z aktuálne najlepších svetových autorov krimi MJ Arlidge. Pridali sa aj ďalší spisovateľskí kolegovia, podľa ktorých ide o mimoriadne vzrušujúci až strašidelný príbeh, ktorý vám vojde pod kožu. Neustále rýchle tempo, nečakané zvraty, tajomný vrah, ktorý vám je v pätách. Diabolsky vynaliezavý, takže neviete, kde a kedy presne udrie.

Williama Fawkesa, známeho pod prezývkou Wolf, pred štyrmi rokmi postavili mimo služby pre zúrivý útok na podozrivého, ktorého súd zbavil viny, a práve ho rehabilitovali. Prchký detektív, ktorý ešte vždy musí navštevovať psychiatra, sa vracia do práce a nevie sa dočkať, kedy ho poveria vyšetrovaním veľkého prípadu.
Keď ho bývalá partnerka a priateľka, detektívka Emily Baxterová, zavolá na miesto činu, Wolf je presvedčený, že ho má pred sebou: mŕtvola sa skladá z častí tiel šiestich obetí, ktoré vrah zošil dohromady ako bábku. Prípad, o ktorý sa okamžite zaujímajú médiá, dostane označenie Handrová bábika.

Fawkesa poveria identifikáciou obetí. Situácia sa vyhrotí, keď jeho bývalá manželka a reportérka dostane od anonyma fotografie z miesta činu spolu so zoznamom šiestich mien a dní, kedy ich páchateľ plánuje zavraždiť.
Posledné meno na zozname je Fawkes.

Baxterová a jej mladý partner Alex Edmunds sa snažia vypátrať, čo spája všetky obete, skôr ako vrah udrie znovu. Keď však Fawkes uvidí na zozname svoje meno, ozve sa v ňom temná spomienka a obáva sa, že prípad nejako súvisia s jeho minulosťou. Neľútostné preteky medzi políciou a vraždiacim monštrom sa začínajú!

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Číta Marián Šidlík.

Začítajte sa do novinky Handrová bábika:

Prológ
Pondelok 24. mája 2010

Samantha Boydová podliezla vratkú policajnú zábranu a zdvihla oči k soche bohyne spravodlivosti Justície, zdobiacej smutne preslávenú budovu londýnskeho súdu Old Bailey. Mala sa stať symbolom sily a bezúhonnosti, no Samantha v nej teraz videla to, čím naozaj bola: rozčarovanú a zúfalú ženu, pripravenú skočiť zo strechy na chodník. Samantha považovala za správne, že na rozdiel od ostatných sôch Justície roztrúsených po celom svete táto nemala zaviazané oči  ,slepá spravodlivosťʻ bola naivná predstava, najmä v súvislosti s rasizmom a korupciou v policajných kruhoch.
Všetky okolité cesty a stanice metra znovu zatvorili pre kŕdeľ novinárov, ktorí sa tam usadili, čím absurdne zmenili rušnú oblasť centrálneho Londýna na chudobnú štvrť obývanú príslušníkmi strednej triedy. Medzi prázdnymi obalmi potravín povaľujúcimi sa na zemi vynikali logá obchodných reťazcov Marks & Spencer a Pret A Manger. Dizajnérske spacie vaky ich majitelia poskladali, aby urobili miesto bzučiacim holiacim strojčekom. Jeden muž sa márne snažil pomocou skromnej cestovnej žehličky zahladiť skutočnosť, že spal so svojej jedinej košeli a kravate.
Výrazne meškajúca Samantha sa nesmelo prepletala davom. Počas šesťminútovej chôdze z Chancery Lane sa spotila a platinové vlasy sa jej uvoľnili z drdola, ktorý si vyčesala v márnom úsilí zmeniť svoj zovňajšok. Tlač už v prvý deň súdneho pojednávania kompletene identifikovala jeho účastníkov. Po štyridsiatich piatich dňoch sa Samanthina fotografia pravdepodobne objavila vo všetkých významných svetových denníkoch. Raz musela dokonca zavolať políciu, lebo mimoriadne vytrvalý reportér ju prenasledoval až domov do Kensingtonu a odmietol odísť. Kráčala ďalej so sklonenou hlavou, aby nepritiahla ďalšiu nežiaducu pozornosť.
Križovatku na Newgate Street pretínali dve kľukaté čiary, vedúce od nedostatočného počtu prenosných toaliet na jednej strane a od exoticky pôsobiaceho Starbucksu na druhej. Samanthu zachytil dav ustavične krúžiaci medzi oboma miestami. Horko-ťažko sa od neho oddelila a zamierila k policajtom strážiacim pokojnejší bočný vchod súdnej budovy. Keď neúmyselne vošla do záberu jednej z desiatok bzučiacich kamier, malá žena jej zlostne vynadala po japonsky.
„Posledný deň,“ pripomenula si v duchu Samantha, keď unikala pred prívalom nezrozumiteľných nadávok. Ak vydrží ešte osem hodín, jej život sa vráti do normálnych koľají.
Predo dvermi si neznámy policajt prezrel Samanthin preukaz a potom podstúpila dobre známy proces. Odložila si všetky osobné predmety do úschovy, vysvetlila ochrankárovi, že si nemôže stiahnuť z prsta zásnubný prsteň, keď sa rozjačal detektor kovov, a trápila sa pre fľaky od potu, kým ju prehľadával, či pri sebe nemá zbraň. Napokon prešla prázdnymi chodbami, aby sa pripojila k zvyšným jedenástim porotcom a vypila si s nimi šálku vlažnej instantnej kávy.
Vzhľadom na obrovskú pozornosť svetových médií a na incident, ktorý sa odohral v Samanthinom dome, prijali bezprecedentné opatrenie. Rozhodnutie o izolovaní porotcov od okolitého sveta však vyvolalo rozhorčenie verejnosti, lebo suma za ich ubytovanie v hoteli, na ktorú sa poskladali daňoví poplatníci, sa vyšplhala na desaťtisíce libier. Po necelých dvoch mesiacoch sa obľúbenou témou ranných rozhovoroch stali bolesti chrbta spôsobené nekvalitnou hotelovou posteľou, jednotvárny nočný jedálny lístok a nedostupnosť toho, čo porotcom chýbalo najviac: manželiek, detí a záverečnej epizódy poslednej série televízneho seriálu Stratení.
Keď súdny uvádzač konečne prišiel po porotu, medzi jej členmi nastalo rozpačité ticho, ktoré až dovtedy maskovali banálnym táraním. Predseda poroty, starší muž menom Stanley, ktorého vymenovali ostatní porotcovia – zrejme len pre jeho neuveriteľnú podobnosť s Gandalfom –, pomaly vstal a odviedol ich z miestnosti.
Súdnu sieň číslo jeden, pravdepodobne najslávnejšiu na svete, používali len na pojednávania najzávažnejších trestných prípadov. Stredom záujmu sa tu stali a zo svojich ťažkých hriechov sa tu zodpovedali také hrôzostrašné celebrity ako Crippen, Sutcliffe a Dennis Nilsen. Veľkým stropným oknom s nepriehľadným sklom do nej prenikalo umelé svetlo a dopadalo na tmavé drevené obloženie stien aj na zelené kožené čalúnenie.
Keď si Samantha sadala na svoje miesto v prednom rade najbližšie k lavici obžalovaných, uvedomila si, že biele šaty, ktoré si sama navrhla, sú jej trochu prikrátke. Položila si súdny spis na kolená, čím sklamala chlipného starca, ktorý v prvý deň niekoho takmer pošliapal v zúfalom úsilí obsadiť miesto vedľa nej.
Na rozdiel od známych súdnych siení v amerických filmoch, kde odporca v elegantnom obleku sedí pri stole spolu so svojimi právnikmi, na súde Old Bailey obvinený čelil tej zastrašujúcej miestnosti sám. Malé, ale nápadné sklené tabule postavené okolo vyvýšenej lavice obžalovaných ešte posilňovali dojem, že ľudia sediaci vnútri predstavujú pre zvyšok súdnej siene vážnu hrozbu.
Človeka považovali za vinného, kým sa nepreukázala jeho nevina.
Rovno oproti lavici obžalovaných, po Samanthinej ľavej ruke, stála lavica porotcov. Na stene za prostredným kreslom, ktoré v priebehu celého procesu zostalo prázdne, visel kráľovský erb s mečom so zlatou rukoväťou. Tímy súdnych úradníkov, obhajcov a štátnych žalobcov obsadili stred súdnej siene. Na vyvýšenej galérii pre verejnosť sa tlačili vzrušení diváci so skleným pohľadom, ktorí dlho táborili na ulici, aby si zabezpečili miesto v posledný deň tohto mimoriadneho procesu. V jej zadnej časti, na zabudnutých laviciach pod galériou, sedela rôznorodá skupina nadbytočných ľudí, ktorých aktívne zapojenie do súdneho pojednávania bolo neisté  znalci, ktorých by právnici mohli predvolať, ale pravdepodobne to neurobia, rôzni súdni úradníci a, pravdaže, zatýkajúci policajt ako ústredná postava celého sporu, detektív s prezývkou Wolf – William Oliver Layton-Fawkes.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018