Dnešok nie je naposledy

Poznáte budúcnosť, ktorú nám predpovedali ľudia žijúci v päťdesiatych rokoch 20. storočia? Ich predstavy sa naplnili!
V tom roku 2016, v ktorom žije Tom Barren, ľudstvo prekvitá v technoutopickom raji s lietajúcimi autami, pohyblivými chodníkmi a mesačnými základňami, v ríši, kde sa avokáda nekazia a punk rock nikdy neexistoval... Jednoducho nebol potrebný.

„Vzrušujúci príbeh o cestovaní v čase a alternatívnych časových osiach s osviežujúco optimistickým pohľadom na budúcnosť ľudstva,“ ocenil túto knihu Andy Weir, autor bestsellera Marťan. Dnešok nie je naposledy ponúka prefíkanú zmes vzrušenia a zmyslu pre humor.

Tom Barren si však v tomto očarujúcom idealistickom svete nevie nájsť miesto, a to ešte predtým, ako sa mu život obráti hore nohami. Osudová nehoda ho položí na lopatky. Urobí unáhlené rozhodnutie, ktoré zásadne zmení nielen jeho život, ale aj samotnú štruktúru vesmíru.
Pri cestovaní v čase nastane incident a Tom uviazne v našom roku 2016, vo svete, ktorý pokladáme za skutočný. Naša normálna realita mu pripadá ako dystopická pustatina.
Keď však Tom objaví absolútne neočakávané verzie rodinných príslušníkov, kariéry a možno – naozaj iba možno – aj svojej spriaznenej duše, musí sa rozhodnúť.

Napraví plynutie času a vzkriesi svoj utopický vesmír, alebo sa pokúsi založiť si nový život v našej neporiadnej, nepredvídateľnej realite? Pri hľadaní odpovede prejde viacerými krajinami, kontinentmi a časovými osami. Pokúsi sa zistiť, kto naozaj je a ako má vyzerať jeho – a naša – budúcnosť.

Kanadský spisovateľ Elan Mastai píše filmové scenáre. Kniha Dnešok nie je naposledy je o verziách nás samých, ktorých sa časom zbavujeme a do ktorých dorastáme. Predstavuje príbeh o priateľstve a rodine, o neočakávaných cestách a al¬ternatívnych dráhach, o mnohých podobách lásky.

Začítajte sa do novinky Dnešok nie je naposledy:

1
Ide o to, že pochádzam zo sveta, ktorý sme mali mať. Pre vás to očividne neznamená nič, lebo žijete tu, v úbohom svete, ktorý naozaj máme. No nemalo to tak dopadnúť. Navyše za to môžem ja – ja a v menšej miere môj otec. A, áno, trochu aj Penelope.
Neviem, ako mám začať rozprávať tento príbeh, ale dobre teda. Tušíte, ako si predstavovali budúcnosť ľudia v päťdesiatych rokoch 20. storočia? Lietajúce autá, robotické slúžky, tabletky s jedlom, teleportácia, raketové batohy, pohyblivé chodníky, laserové pištole, hoverboardy, vesmírne dovolenky či mesačné základne. Všetka tá očarujúca a prelomová technika, o ktorej si naši starí rodičia boli istí, že je hneď za rohom. Predmety zo svetových výstav a z lacných sci-fi časopisov s titulmi ako Fantastické príbehy z budúcnosti či Úžasný svet zajtrajška. Viete si to predstaviť?
Nuž, stalo sa to.
Viac-menej tak, ako ľudia predvídali. Nehovorím o budúcnosti, ale o prítomnosti. Dnes, v roku 2016, žijeme v technoutopickom raji, pre ktorý je príznačná hojnosť, zmysel a zázraky.
Ibaže to nie je pravda. Samozrejme, že to nie je pravda. Žijeme vo svete, kde sú iPhony, 3D tlačiarne a ktoviečo ešte – nálety dronov a podobné veci. Vôbec to tu však nevyzerá ako v Jetsonovcoch. Ibaže by to tak malo byť. A aj to tak bolo. Až dovtedy, kým sa to nezmenilo. Bolo by to tak aj ďalej, keby som nebol urobil to, čo som spravil. Alebo nie, počkajte. To, čo ešte len spravím.
Prepáčte, dostal som síce najlepšie vzdelanie, aké majú k dispozícii občania sveta zajtrajška, no gramatika tejto situácie je trochu zložitá.
Rozprávať tento príbeh v prvej osobe asi nie je správne. Ak sa uchýlim k tretej, možno nájdem akýsi odstup, hlbšie pochopenie alebo aspoň duševný pokoj. Stojí to za pokus.

2
Tom Barren sa prebudí do vlastného sna.
Každú noc mu nervové skenery počas spánku mapujú sny, aby sa dali účinne modelovať vedomé aj nevedomé vzory myslenia. Každé ráno tieto prístroje prenášajú aktuálne údaje o stave spánku do istého programu. Ten v reálnom čase generuje virtuálnu projekciu, do ktorej sa Tom plynulo prebudí. Chaotický dej sna sa stáva čoraz priamočiarejším a jasnejším, až sa v okamihu nadobudnutia plného vedomia dosiahne riešenie, ktoré je z psychologického hľadiska príjemné...
Prepáčte, takto písať nedokážem. Je to falošné. A bezpečné.
Tretia osoba pôsobí upokojujúco, pretože navodzuje dojem, že ktosi má veci pod kontrolou. Je to príjemný pocit, najmä keď človek rozpráva o veciach, ktoré často nemohol ovplyvniť. Ako keď vedec opisuje biologickú vzorku pri pohľade cez mikroskop. Ja však nie som mikroskop, ale to, čo leží na podložnom sklíčku. Tento text nepíšem preto, aby som sa upokojil. Keby som túžil po úteche, dal by som sa na beletriu.
V krásnej literatúre človek skĺbi všetky pôsobivé podrobnosti do portrétu sveta. V každodennom živote si však také maličkosti sotva všimnete. Nedokážete to. Váš mozog popri nich preletí, najmä ak ide o domácnosť – miesto, ktoré takmer nedokážete oddeliť od obsahu mysle či vonkajška tela.
Keď sa zo skutočného sna preberiete do virtuálneho, akoby ste sa ocitli na plti, ktorá vybieha sem a tam. Unášajú ju nejasné nepreniknuteľné prúdy nevedomia, až kým nevkĺznete na široké, nehybné a plytké jazero a slizká ťaživá podivnosť sa nerozplynie do pokojnej, utešujúcej jasnosti. Príbeh sa skončí tak, ako sa musí, a nech už bol jeho obsah akokoľvek znepokojujúci, prebudíte sa s omladzujúcim pocitom obnoveného poriadku. Uvedomíte si, že ležíte v posteli a ste pripravení pustiť sa do nového dňa. V stiesnených záhyboch mysle vám nezostala ani stopa po lepkavom slize podvedomia.
Na mieste, odkiaľ som prišiel, mi najväčšmi chýba práve toto. V tomto svete totiž prebúdzanie nestojí ani za deravý groš.
Akoby sa nikto nezamyslel nad tým, že tento proces možno zlepšiť aspoň najzákladnejšou technikou. Matrace jemne nevibrujú, aby vám uvoľnili svaly. Presne nasmerované parné ventily vám v spánku nečistia telo. Deky sú vyrobené z chumáčov rastlinných vláken spletených do nití a občas vyplnené perím. Perím. Zo skutočných vtákov. Prebúdzanie by malo byť najlepším okamihom dňa, v ktorom sa nevedomá myseľ zosynchronizuje a zharmonizuje s vedomou.
Obliekanie v mojom svete prebieha za účasti automatizovaného zariadenia, ktoré každé ráno nastrihá a zošije nový odev. Ten zodpovedá vášmu osobnému štýlu a telesnému typu. Látka je vyrobená z laserovo vytvrdených vláken tekutého polyméru citlivého na svetlo, ktorý sa každú noc recykluje, aby sa na druhý deň mohol znova použiť. Pokiaľ ide o raňajky, podobný systém vám pripraví akékoľvek jedlo, na ktoré máte chuť. Použije pritom gél s obsahom živín a protokoly zabezpečujúce farbu, príchuť a štruktúru pokrmu. Ak to vo vás vyvoláva zhnusenie, vedzte, že v praxi jedlo nemožno odlíšiť od skutočného. Výnimkou je azda iba to, že pokrmy sú jedinečne prispôsobené zmyslovým receptorom na jazyku, preto zakaždým chutia ideálne. Poznáte pocit sklamania, ktorý na vás doľahne, keď rozrežete avokádo iba preto, aby ste zistili, že je buď tvrdé a nezrelé, alebo hnedé a pod šupkou dotlčené? Kým som sem neprišiel, nevedel som, že čosi také sa vôbec môže stať. Každé avokádo, ktoré som kedy zjedol, bolo dokonalé.
Je čudné, keď človek nostalgicky spomína na zážitky, ktoré zároveň existovali aj neexistovali. Napríklad na to, že sa ráno zobudil celkom svieži. Vôbec som si neuvedomoval, že to môžem pokladať za samozrejmé, pretože sa to tak jednoducho dialo. No o to tu, pravdaže, ide: spôsob, akým sa veci odohrávali, nikdy... nejestvoval.
Nostalgiu však celkom isto necítim v súvislosti s tým, že keď som sa každé ráno v tejto žiarivej technickej utópii prebudil, obliekol a naraňajkoval, bol som sám.

3
Jedenásteho júla 1965 Lionel Goettreider vynašiel budúcnosť.
Očividne ste o ňom nikdy nepočuli. No tam, odkiaľ som prišiel, ho pokladajú za najslávnejšieho, najmilovanejšieho a najuznávanejšieho človeka na svete. V každom meste po ňom pomenovali desiatky objektov – ulice, budovy, parky, všetko možné. Každé dieťa vie, ako má hláskovať jeho meno. Používa sa na to chytľavá mnemotechnická pomôcka, melódia G-O-E-T-T-R-E-I-D-E-R.
Nemáte poňatia, o čom rozprávam. Keby ste však pochádzali odtiaľ, odkiaľ ja, nápev by vám bol známy rovnako dôverne ako A-B-C.
Pred päťdesiatjeden rokmi Lionel Goettreider vynašiel revolučný spôsob výroby neobmedzeného množstva silnej a absolútne čistej energie. Zariadenie začali nazývať Goettreiderov motor. Prvý raz ho zapol 11. júla 1965. Umožnil tým všetko ostatné.
Predstavte si, že za posledných päť desaťročí sa nemuselo pristúpiť k energetickým obmedzeniam. Nebolo treba kopať čoraz hlbšie v zemi a stupňovať znečisťovanie oblohy. Jadrová energia sa stala priveľmi nebezpečnou, uhlie a ropa pôsobili príliš ponuro. Slnečnú, veternú a vodnú energiu vnímali ľudia ako svojrázne alternatívy nižšej kvality, ktorými sa zaoberali iba vtedy, keď sa z nejakého čudného dôvodu odhodlali žiť mimo hlavnej rozvodnej siete.
Ako teda pracoval Goettreiderov motor?
Ako fungujú elektrické spotrebiče? Mikrovlnka, mobil, televízor či diaľkový ovládač? Chápete to na odbornej úrovni? Keby táto technika odrazu zmizla, vedeli by ste ju nanovo vymyslieť, navrhnúť, zostrojiť? Ak nie, tak prečo? Veď takéto veci používate prakticky každý deň.
Pravdaže neviete, ako fungujú. Ak totiž nerobíte v príbuznom odbore, nemusíte sa v tom vyznať. Prístroje jednoducho pracujú, bez problémov, tak, ako majú.
Tam, odkiaľ som prišiel, to platí aj o Goettreiderovom motore. Bol taký dôležitý, že jeho tvorca sa stal rovnako známym ako Einstein, Newton či Darwin. Ako však stroj fungoval z odborného hľadiska? Na túto otázku by som vám nevedel odpovedať.
Viete, ako sa energia uvoľňuje v hrádzi? Turbíny využívajú prírodný pohon – gravitačná sila priťahuje vodu, ktorá preto tečie nadol a roztáča ich. Aby bolo jasné, to je viac-menej všetko, čo viem o vodných elektrárňach. Gravitačná sila ťahá vodu nadol, preto ak jej do cesty postavíte turbínu, roztočí ju. Potom sa nejakým spôsobom uvoľní energia.
Goettreiderov motor podobným spôsobom využíva našu planétu. Viete, že Zem sa otáča okolo svojej osi a zároveň obieha okolo Slnka. To pritom nepretržite putuje slnečnou sústavou. Rovnako ako turbína, ktorú roztáča voda, aj Goettreiderov motor zužitkúva ustavičnú rotáciu našej planéty a produkuje nekonečné množstvo energie. Nejakým spôsobom súvisí s magnetizmom, gravitáciou a... Úprimne povedané, nerozumiem mu o nič viac ako alkalickej batérii, spaľovaciemu motoru či žiarovke. Všetky tieto veci jednoducho fungujú.
Aj Goettreiderov motor. Prosto pracuje.
Alebo skôr pracoval. Pred tým, ako som vstúpil na scénu.

Informácie o autorovi

Katarína Hužvárová Šéfredaktorka

Keď sa chcete presadiť, kúpte si kvetináč. :)

Ďalšie články od tohto autora

• Dojímavý príbeh chlapca bez mena 18. dec 2018
• Keď ide o milióny, sú schopnejšie ako ich muži 18. dec 2018
• Milované dieťa, ktoré umiera... 18. dec 2018
• Audio novinky pre vaše uši 18. dec 2018
• Zimná súťaž 08. dec 2018