Stvorení pre hrdinstvo
Stratené tajomstvá sily a vytrvalosti
Vo svojom diele Stvorení pre beh, ktoré sa stalo bežeckou bibliou pre milióny fanúšikov, Christopher Dougall oslnivo priblížil bežecké schopnosti ľudí, no fascinácia ľudským telom ho neopúšťa ani v ďalšej knihe Stvorení pre hrdinstvo.
Dokonalosť nášho tela, ktoré sa prispôsobí akýmkoľvek podmienkam, dokumentuje na príbehu Britov, ktorí počas druhej svetovej vojny uniesli nemeckého generála priamo spod nosa Wehrmachtu na Kréte. Podujali sa na to intelektuáli bez základného vojenského výcviku, bystrí a odhodlaní, aby svojím hrdinským činom nalomili odolnosť Nemcov.
McDougall si Kréťanov vybral zámerne. Potomkovia bojovných antických Grékov využívali nevšedné schopnosti svojho tela na strmých zrázoch Bielych hôr a prekonávali neuveriteľné vzdialenosti, aby včas upozornili obyvateľov na blížiace sa nebezpečenstvo.
Autor knihe Stvorení pre hrdinstvo vyskladal obraz človeka, ktorý môže byť pri správnej strave a vhodnom cvičení neskutočne odolný. Popritom sa dozvieme množstvo zaujímavostí, užitočných rád a historických faktov o hrdinských činoch ľudí, ktorí v pravom čase použili svoju silu na záchranu iných.
„Fantastické rozprávanie o fyzickej vytrvalosti... McDougall nanovo zadefinoval ideál hrdinu a konštatuje, že s prejavom hrdinstva sa stretávame zriedkavejšie ako s cnosťou... svojím nadšením nadchýna čitateľa pre umenie bojovníka... Hlavná niť príbehu je vzrušujúca, hovorí o neuveriteľnom únose, ktorý sa nemôže skončiť dobre. Rozprávanie je doplnené McDougallovým výletom do sveta hrdinov. Jeho osobné hľadanie ,pôvodných zručností? sa môže zdať nezlučiteľné s rozprávaním o vojne, keď Briti uniesli nemeckého generála z Kréty zaplavenej nemeckými jednotkami. Ale McDougallova skúsená ruka vyčarí nezabudnuteľnú kombináciu.“
NPR Books
„Opojná pochúťka ochutená vojenskou históriou, archeológiou, gréckou mytológiou, elegantným návodom, ako sa zbaviť nepriateľa, a myšlienkami o zdraví a telesnej zdatnosti, ktoré môžu zmeniť váš život... McDougall stavia fascinujúcu budovu z myšlienok a odhaľuje moderného hrdinu. Radosť z čítania tejto knihy sa spája aj s fascinujúcou paletou charakterov vojnových hrdinov, Britov aj Kréťanov, ktorých bravúrne činy prispeli k Hitlerovej porážke.“
The Independent /London/
„Podmanivé... strhujúce... provokatívne... autor skúma podstatu hrdinstva... pravého hrdinstva, ako ho chápali v staroveku. Nepramení v sile, statočnosti či odvahe, ale v súcite.“
Kirkus Reviews
„Strhujúci... fascinujúco vyrozprávaný príbeh z druhej svetovej vojny o pravdivom hrdinskom čine... Autor detailne a pútavo opisuje, ako obyčajní muži, nezocelení v boji a neoplývajúci príslovečnou silou, putovali cez nebezpečný horský masív, aby sa vyhli početným nemeckým jednotkám.“
Booklist
Preklad: Mária Kočanová
- Žáner: Military, Šport & hry
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: Tatran
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 150 × 235 mm
- Hmotnosť: 566 g
- Počet strán: 344
- Vydanie: 2016/04
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-222-0758-4
- EAN: 9788022207584
Súvisiace články
STRATENÉ TAJOMSTVÁ SILY A VYTRVALOSTIUkážky z knihy
Venujem rodičom Johnovi a Jean McDougallovcom.
Ako povedal Howard Hughes:
„Čokoľvek z toho, čo som spravil
a čo pokladáte za hodné povšimnutia,
som dokázal iba vďaka genialite svojho otca.“
Tradícia znamená nechutnú nakladačku.
NOVINÁR HEYWOOD BROUN,
keď v roku 1922 sledoval, ako starý boxer odrovnal
svojho mladého vyzývateľa.
1. KAPITOLA
MUSÍTE SA VŽIŤ do Mäsiarovej situácie.
Ste generál Friedrich-Wilhelm Müller, jeden z nemeckých veliteľov na gréckom ostrove Kréta. Hitler si robí starosti, že rovno pod nosom sa mu zakrátko stane čosi strašné, čosi, čo môže vážne ohroziť nemeckú ofenzívu, ale vy máte všetko pod kontrolou. Ostrov je malý a vy velíte obrovskej mase vojakov. Máte pod palcom stotisíc ostrieľaných bojovníkov, nad vrchmi krúžia prieskumné lietadlá, pláže pozorujú hliadkové člny. Pomáha vám gestapo a vzbudzujete takú hrôzu, že ste si vyslúžili prezývku Mäsiar. Nik si s vami nebude páliť prsty.
A odrazu sa zobudíte ráno 24. apríla 1944 a zistíte, že vaše druhé ja je fuč. Váš spoluveliteľ generál Heinrich Kreipe zmizol. Ani stopa po špinavej hre: nijaký výstrel, nijaké krvipreliatie, ani náznak zápasu. Ešte zvláštnejší je fakt, že generál sa stratil niekde neďaleko hlavného mesta, v najprísnejšie stráženom kúte ostrova. Nech sa stalo čokoľvek, odohralo sa to priamo pred očami generálových mužov. Navyše, Kreipe nebol nijaký cínový vojačik; bol to naozaj tvrdý chlap, účastník Veľkej vojny, nositeľ Železného kríža, ktorý sa prebojoval na najvyšší post vlastnou zásluhou a iba prednedávnom ho prevelili na Krétu z ruského frontu. Mal osobné bezpečnostné sily, ozbrojeného šoféra a vilu stráženú útočnými psami, ostnatým drôtom a samopalníkmi na vežiach.
Kam teda zmizol?
Mäsiar vedel iba toľko, že čosi po deviatej večer generál Kreipe odišiel na aute z veliteľskej základne do stredu mesta. Bola sobota, takže v uliciach bolo viac chodcov než zvyčajne. Vojenské jednotky z okolitých posádok zviezli autobusmi do kina a ulice boli preplnené prechádzajúcimi sa vojakmi. Práve sa skončil film; Mäsiar to vedel, lebo stovky vojakov videli, ako sa čierny sedan s generálovými zástavkami na nárazníku pomaly prediera ulicami. Šofér generála Kreipeho na nich trúbil, aby uhli z cesty, raz dokonca stiahol okienko a zakričal: „GENERALS WAGEN!“ Kreipe im sedel priamo pred očami na sedadle vedľa šoféra, prikyvoval a odpovedal na pozdravy. Na všetkých uliciach, všetkými smermi, na každých päťsto metrov boli kontrolné stanovištia. Generálovo auto prešlo popri veliteľstve gestapa a lievikom posledného stanovišťa, zúženým priestorom pri Kanajskej bráne. „Gute Nacht!“ zavolal generálov šofér. Sedan prekĺzol popod rampu a opustil mesto.
Zavčas nasledujúceho rána našli generálovo auto na opustenej pláži hneď za mestom. Generál a jeho šofér boli preč, zmizli aj zástavky s orlom na prednom nárazníku. Okolo auta sa povaľovala rôznorodá zmes predmetov: román Agathy Christie, obal z čokolády Cadbury, kopa ohorkov anglických cigariet Player’s a zelená baretka príslušníka britského prepadového oddielu. Na prístrojovej doske ležal list. Bol adresovaný „nemeckým úradom na Kréte“ a hovorilo sa v ňom, že Kreipeho zadržali britské útočné sily a odviezli ho z ostrova. List bol obradne zapečatený červeným voskom a okrúhlou pečaťou a obsahoval nadnesený dodatok:
Je nám veľmi ľúto, že sme tu museli nechať
toto krásne auto.
Niečo tu nesedelo. Generála museli prepadnúť po tom, ako opustil mesto, jeho auto sa však našlo sotva dvadsať minút jazdy od centra. Takže v priebehu krátkeho časového úseku záhadní muži uskutočnili prepad, premohli a odzbrojili dvoch zajatcov, vyfajčili balíček cigariet, spolu sa posilnili čokoládou, stratili baretku, roztopili vosk a... prelistovali si román. Bol to únos, či rodinný výlet? Navyše táto časť pobrežia bola osvetlená silnými reflektormi a hliadkovali nad ním lietadlá. Prečo by si ostrieľaný prepadový oddiel vybral na únos najexponovanejšiu časť ostrova? Z pláže by ich únikový čln musel smerovať na sever, na stovky kilometrov mora okupovaného Nemcami, a len čo by vyšlo slnko, museli by čučať v člne ako vši pod chrastou.
Nech únos zorganizoval ktokoľvek, zo všetkých síl sa snažil, aby to vyzeralo veľmi britsky, machersky a premyslene. Ale Mäsiar sa nedal oklamať. Bola to už jeho druhá svetová vojna a vedel, že dosiaľ neuniesli nijakého generála. V tom smere neexistoval nijaký precedens ani taktika, preto zrejme každý ďalší krok zvažovali páchatelia na pochode. Čo znamenalo, že skôr či neskôr urobia chybu a padnú mu do rúk. Prvú obrovskú chybu už spravili: podcenili protivníka. Pretože Mäsiar ich prekukol a uvedomil si dve veci:
Ešte stále sú na jeho ostrove a ozlomkrky utekajú.
2. KAPITOLA
Udatní v zabíjaní budú zabití.
Udatní v nezabíjaní ostanú nažive.
LAO-C’
V JEDNO JARNÉ RÁNO ROKU 2012 som stál na mieste, kde našli generálovo auto, a uvažoval o tom istom ako Mäsiar: Kam len mohli ísť?
Za chrbtom mám Egejské more. Predo mnou nie je nič, len spleť vysokého černičia siahajúceho človeku po hruď, čo sa ťahá k strmému útesu. V diaľke ako obrovský hraničný plot pretína ostrov napoly skalnatý horský masív zasneženého vrchu Ida, najvyššej skalnej steny v Grécku. Ujsť sa dá iba na južné pobrežie, ale dostanete sa tam, len ak zdoláte takmer dvetisícpäťstometrový štít. Sám výstup je náročný, zvládnuť ho však so vzdorovitým zajatcom a hordou prenasledovateľov za pätami? Vylúčené.
„Hej!“ vykríkne ktosi z černičia, potom do vzduchu vyletí dlaň, akoby zastavovala taxík. „Poď sem.“
Chris White zastal na mieste ako pribitý so vzpaženou rukou, aby som ho našiel, a očami zapichnutými do čohosi, čo práve zbadal. Vyložím si batoh na plecia a začnem si kliesniť cestu k nemu. Tŕne mi trhajú odev. Nik na svete nevie viac o tom, čo sa stalo s generálom Kreipem, ako Chris White, čo je zvláštne, lebo nie je dôvod, aby Chris White vedel o čomkoľvek, čo sa stalo s generálom Kreipem. Chris nie je vedec ani vojenský historik. Nevie po grécky ani po nemecky a ako celoživotný pacifista sa nezaujíma o vojnové príbehy. Vo dne je Chris sociálny pracovník, organizuje starostlivosť o starých občanov a duševne postihnutých v pokojnom anglickom meste Oxford. No po večeroch a cez víkendy je zahrabaný v kope topografických máp a vypredaných kníh v malej drevenej búde za svojím vidieckym domčekom. Verný rozšírenej tradícii britských amatérskych nadšencov, Chris strávil posledných desať rokov skladaním dielikov tajničky, ktorej čelil Mäsiar ráno 24. apríla 1944: Ako môže zmiznúť nemecký generál na ostrove zaplavenom nemeckými vojenskými jednotkami?
Bol to geniálny nápad. Chris White bol ním nadšený. Zámer bol dokonale, provokatívne nenacistický: namiesto sily a brutality poraziť Hitlera vynachádzavosťou a prefíkanosťou. Nijaké guľky, nijaká krv, nijakí sprostredkovatelia civilisti. Zavraždený generál by sa stal iba ďalšou obeťou vojny, ale pomyslenie, že ho nezavraždili, by prevrhlo stôl a vyvolalo náznak strachu v mužoch terorizujúcich Európu. Už len tá záhada by privádzala nacistov do šialenstva a zasiala pochybnosti do mysle každého vojaka: Ak nejakí fantómovia môžu uniesť najchránenejšieho muža na opevnenom ostrove, kto je v bezpečí?
Únos bol však iba začiatkom. Na vypátranie generála Mäsiar nasadil všetko, čo mal k dispozícii, a bolo toho skutočne dosť. Jeho vojenské oddiely prečesávali lesy, bojové psy pátrali po pachových stopách, prieskumné lietadlá vrčali nad vrchmi a robili zábery kozích prtí, po ktorých sa neskôr vydali pešo pátrači. Gestapo ponúkalo úplatky a odmeny a rozhýbalo sieť miestnych zradcov. Mäsiar mal viac ako jedného vojaka na každých štyroch civilistov, čo bol vyšší pomer, než by ste našli v najprísnejšie stráženom väzení. A presne tým sa stala Kréta: väzením obkoleseným morom. Kréta však nikdy nebola obyčajným ostrovom, aspoň nie z Hitlerovho pohľadu. Führer rátal s Krétou ako s kľúčovým prepravným bodom pre nemecké vojenské jednotky a zásoby smerujúce na ruský front a zamýšľal si ju zabezpečiť ako bankový trezor. Vydal rozkaz, aby aj najmenší náznak odporu zo strany Kréťanov potlačili s eine gewisse Brutalität – „riadnou dávkou brutality“.
A aby bolo jasné, čo mal na mysli pod tou Brutalität, odovzdal ostrov do rúk svojmu vysnívanému bojovníkovi generálovi Müllerovi, veteránovi so sedemnásťročnými bojovými skúsenosťami a rytierskym krížom za mimoriadnu odvahu, ktorý si za svoju krutosť zakrátko vyslúžil prezývku „Krétsky mäsiar“. Mäsiarovým hlavným prisluhovačom bol gestapácky strážmajster menom Fritz Schubert, Nemec pochádzajúci zo Stredného východu, známejší pod prezývkou „Turek“. Mal pokožku orechovej farby, rozprával plynulo po grécky aj po anglicky, vedel sa zamaskovať za pastiera a vyňuchať informácie ponevieraním sa po kaviarňach a dedinských námestiach. Mal obľúbený trik: oblečený v britskej uniforme vytiahol z väzenia Kréťana odsúdeného na smrť a ponúkol mu slobodu, ak ho predstaví vo svojej dedine ako príslušníka britského prepadového oddielu, ktorý prišiel pomáhať miestnemu hnutiu odporu. „Boli veľmi skúsení, vedeli presvedčivo klamať nevinných ľudí,“ spomínal jeden zo zachránených Kréťanov.
Ale tentoraz Mäsiar možno ťahá za kratší koniec povrazu. Únoscovia možno rozhádzali tie odpadky okolo generálovho auta náročky tak okato, lebo sa chceli s Mäsiarom pohrávať a prinútiť ho k úvahám, či je generál ešte stále na ostrove. V tom prípade vyšle vojenské oddiely do všetkých kútov v týchto vrchoch... a keď urobia čelom vzad a pozrú sa naspäť, zistia, že spojenecké vojsko pochoduje po plážach. Ak je to tak, klobúk dolu – Mäsiar musel zatlieskať ich prešibanosti.
Kréta, neveľký odľahlý ostrov, bola jednou z vecí, ktorých sa Hitler v kútiku duše stále obával. „Strach, že Grécko a Kréta sa stanú terčom útoku, sa zrodil v januári tisícdeväťstoštyridsaťtri,“ vysvetlil britský vojenský historik Antony Beevor, ktorého otec bol cez vojnu v spravodajskej službe. „Nemci sa najväčšmi zo všetkého desili krétskeho povstania.“ Hitlerove sily sa už aj tak nebezpečne scvrkli, keďže okupovali viac než tucet krajín, ...
