Musíme zostať spolu

Autor Jana Benková

Simona pracuje v časopise pre ženy, no ani zďaleka nie je reportérkou, čo sa uspokojí s ľahkými námetmi. Mladá novinárka má šťastie na témy, ktoré obracajú jej život naruby. Keď pátrala po unesených modelkách, nestihla vlastnú svadbu. V tomto príbehu však už Simonin sobáš s milovaným Oliverom neohrozuje nič – okrem nečakanej, krutej metelici, zámeny svadobných šiat a... špecifického vzťahu k Danielovi, bývajúcemu o poschodie vyššie. Ten jej pri príprave článku o záhadnom miznutí utečencov zo záchytného tábora nechce pomáhať. Simona si poradí aj sama, hoci sa opäť vystaví napätým situáciám, ktoré ohrozia jej kariéru i život. Pátranie, čo rozbehla, vyvolá škandál. Ani nebezpečenstvo ju však neodradí a nebojí sa ako správna novinárka zasiahnuť aj tie najvyššie miesta. Tentoraz však už pre prácu a profesionálnu ctižiadosť neriskuje vzťah so svojím čerstvým manželom Oliverom. Prichádza na to, o čom je ozajstné šťastie.

• Žáner: Slovenská súčasná, Román pre ženy
• Jazyk: SK
• Vydavateľ: IKAR
• Väzba: Knihy viazané
• Formát: 135 × 207 mm
• Hmotnosť: 279 g
• Počet strán: 200
• Vydanie: 2017/04
• Poradie vydania: 1.
• ISBN: 978-80-551-5419-0
• EAN: 9788055154190

Recenzia

PÁTRANIE PO ZMIZNUTÝCH UTEČENCOCH Z TÁBORA V MEDVEĎOVE

Súvisiace články

JANA BENKOVÁ. MUSÍME ZOSTAŤ SPOLU

Ukážky z knihy

Porozprávala som mu o téme, na ktorej pracujem, aj o svojich podozreniach. Ani raz ma neprerušil, iba sa čoraz väčšmi mračil. Dvakrát si odpil zo šálky a pohľadom hypnotizoval stôl pred sebou.Keď som skončila, zdvihol hlavu: „Super. To by sme mali. Uvedomuješ si, do čoho sa zasa zapletáš? Nepoučila si sa s tými modelkami? Olivera mohli zabiť! A vlastne aj nás.“ „Mali sme šťastie!“ presviedčala som jeho aj seba.„To ma teda upokojilo!“„A čo tie baby? Zachránili sme im predsa život!“ zvýšila som hlas.Chvíľu mlčal a potom sa opýtal už oveľa pokojnejšie: „Oliver to vie?"„Nie. Chcela som sa najprv poradiť s tebou. Máš väčšie porozumenie pre moje... úlety.“ Usmiala som sa. „A vieš už, ako pracujem.“„Mne to smiešne vôbec nepripadá, Rusalka,“ sám sa začudoval, ako uvoľnene použil prezývku, ktorú mi vymyslel ešte v období, keď sme sa zoznámili. „Pcháš svoj pehavý nos do niečoho, čo môže byť... vlastne už je nebezpečné! A ešte to aj vytrubuješ na tom najpodozrivejšom ministerstve. Zotnú ťa, ani sa nenazdáš...“

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!