Jabloňové lásky

Autor Zuzana Široká

Šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní.
Tridsiatnička Simona stratila všetko, čo bolo pre ňu dôležité: nečakane jej zomrela matka, vzápätí prišla o prácu a opustil ju dlhoročný milenec. Chtiac-nechtiac zbalila svoj mestský život do kufra a presťahovala sa na vidiek, do starého penziónu uprostred jabloňového sadu, v ktorom vyrastala ona, jej matka, stará mama a rad prababičiek.
Denníky týchto žien, siahajúce viac než storočie dozadu, jej pomôžu pochopiť samu seba a objaviť svoje korene pevne vrastené do úrodnej pôdy.
Podarí sa Simone vykročiť z tieňa svojej jablone? Nájde lásku, otca pre dieťa, čo sa už čoskoro vypýta na svet, a zmysluplnú prácu?
Zuzana Široká o svojom najnovšom románe hovorí, že je doň votkaný genetický kód slovenských žien. Vraj sú ako jablone – pevne zakorené v rodinných sadoch, silné a neochvejné, aby dokázali poskytnúť oporu každému, kto ich potrebuje, pritom však jemné a nežné ako lupene kvetov, a aj trochu zvodné, šťavnato-sladké ako zrelé plody.
A presne taký je aj tento pôvabne napísaný príbeh – horkosladký a dojímavý, plný drám a smútku, ale i nádejí na novú jar. Nech už sa v okolitom svete robí čokoľvek, kým kvitnú a rodia jablone, majú ženy nádej. A kde je nádej, tam vzíde aj láska.

• Žáner: Slovenská súčasná, Romantika
• Jazyk: SK
• Vydavateľ: IKAR
• Väzba: Knihy viazané
• Formát: 134 × 207 mm
• Hmotnosť: 329 g
• Počet strán: 328
• Vydanie: 2017/01
• Poradie vydania: 1.
• ISBN: 978-80-551-5206-6
• EAN: 9788055152066

Recenzia

VZŤAHY PLNÉ CHUTÍ RÔZNYCH ODRÔD JABĹK

Súvisiace články

ZUZANA ŠIROKÁ A JEJ JABLOŇOVÉ LÁSKY

Ukážky z knihy

Andreas sa celkom ponoril do práce. Ostrou, čistou britvou došikma zrezal spodok vrúbľov a opatrne ich vložil do protijazýčkov plánky. Zaštepené miesto obviazal lykom a potrel blatom zmiešaným so smolou. Občas zdvihol oči od sústredenej práce a láskavo sa na Terezu usmial. Bol rád, že má zamestnané ruky, ináč by istotne neodolal pokušeniu dotýkať sa jej, bruškami prstov ťukať na zrniečka pieh rozsypaných po jej tvári a chrbtoch rúk. Tereza po očku pozorovala, ako sa napína látka košele na jeho širokom, svalnatom chrbte, ako šikovne a neuveriteľne jemne hybkými prstami rozpriada chumáč lyka. Predstavovala si, ako sa jej tie prsty zabárajú do vlasov, ako rozpletajú hrubý gaštanový vrkoč.
„Hotovo,“ vyhlásil Andreas a odstúpil od stromu, z ktorého z ničoho nič vyrástli nové tenké konáriky v svetlejšom odtieni hnedej.
„Je krásny,“ zašepkala Tereza. „Strom je najkrajší dar.“
„Je,“ pritakal Andreas a pohladil jej vlasy. „Môžem?“
„Môžeš,“ prikývla Tereza a pritúlila sa k jeho hrudi. Jarné slniečko posledný raz zažmurkalo a pregúľalo sa na druhý koniec hory. Razom sa ochladilo.
„Poď,“ Andreas ju chytil za ruku a spolu prebehli do jedného z opustených domčekov pri papierni.
Tereza vedela, že sa to stane. Tešila sa na to, dúfala, že Andreas si to predsa len rozmyslí a do tej Ameriky neodíde.
Pravdaže odišiel, nemal iné východisko.
Okrem jablone jej zanechal ešte niečo, Kláru.

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!