Dedičstvo kostí
Voľné pokračovanie výnimočného bestellera Neviditeľný strážca
Začína sa súdny proces s nevlastným otcom mladej Johany Márquezovej. V sále je aj tehotná inšpektorka kriminálnej polície Amaia Salazarová. Pred rokom sa jej podarilo vyriešiť zločiny spojené s pánom lesov basajaunom, ktoré naplnili život obyvateľov údolia Baztán strachom. Amaia teraz zhromaždila obviňujúce dôkazy proti Jasónovi Medinovi, ktorý sa inšpiroval praktikami basajuana a znásilnil a zohavil dospievajúcu dcéru svojej ženy Johanu. Sudca však nečakane oznámi, že súdne pojednávanie sa odročuje, lebo obvinený spáchal na toalete v súdnej budove samovraždu. Správa vyvolá medzi prítomnými rozhorčenie a hnev. Vzápätí miestna polícia Amaiu odvolá: obvinený zanechal list na rozlúčku a adresátom je práve ona. Správa obsahuje stručný a znepokojujúci odkaz: Tarttalo. Slovo, ktoré sa spája s bájnou bytosťou z baskickej mytológie. Inšpektorka sa tak ocitá v spleti nečakaných udalostí, ktoré ju celkom pohltia a dovedú do nečakaného konca.
Zo španielskeho originálu Legado en los huesos
(Ediciones Destino, S. A., Barcelona 2013) preložila Želmíra Čížová.
- Žáner: Dobrodružstvo, thrillery, Krimi, detektívky
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Knihy viazané
- Formát: 154 × 235 mm
- Hmotnosť: 684 g
- Počet strán: 456
- Vydanie: 2014/11
- Poradie vydania: 1.
- ISBN: 978-80-551-4045-2
- EAN: 9788055140452
Súvisiace články
FASCINUJÚCE ŠPANIELSKE KRIMIUkážky z knihy
Legenda hovorí, že tarttalo svoje obete jedol a kosti potom odhadzoval ku vchodu svojej jaskyne ako ukážku svojej krutosti a upozornenie pre každého, kto by sa odvážil priblížiť k jeho skrýši. Kosti neboli ani odhodené, ani zabudnuté, boli uložené maximálne pozorne, bol to odkaz.
„Šéfka, symboly poškodené pri útokoch sú jasným odkazom na prenasledovanie Agotov. Krstiteľnica, v ktorej ich nemohli krstiť. Lavica v prvom rade, vyhradená pre šľachtu a zakázaná pre Agotov. Obrus na oltári, ku ktorému sa nesmeli priblížiť..."
„A tie kosti? Tie mairu-beso?"
„To je stará čarodejnícka praktika, ktorá sa takisto vzťahovala na Agotov."
„No jasné, ako inak, bosoráctvo... Tak či tak mi to všetko pripadá trochu pritiahnuté za vlasy. Musím uznať, že tie kosti tomu dodávajú zvláštny rozmer, ale aj tak je to len obyčajné vandalstvo. Uvidíš, o štyri dni zadržíme zopár nadrogovaných adolescentov, ktorí chceli v kostole niečo vyparatiť a zrazu im ušla ruka. Len mi nedá pokoj, prečo sa o to arcibiskupstvo až tak zaujíma."
„V tom je to. Ak niekto môže a musí rozoznať urážku s historickým pozadím, tak sú to práve oni, veď ste sama videli, ako sa zatváril farár: vyzeral, že sa každú chvíľu zloží."
