Aprílové dievča
Ahoj! Mám štrnásť, nastupujem na strednú školu a hneď v prvý deň sa za mňa posadí ten najkrajší chlapec na svete. No, to si pravdepodobne myslím len ja. Ale nič to... Inak – volám sa Bibiána a som tak správne praštená. Som predsa v puberte. A ten najkrajší chlapec na svete? Volá sa Andrej Princ. No, uznajte, nie je to nádherné meno? Princ. Nechceli by ste chodiť s Princom? Ja áno. Nie sme si až takí cudzí, pred prázdninami do mňa vrazil a zhodil mi zmrzlinu. Ale on si to, samozrejme, nepamätá. Ale to som mu už dávno odpustila. Len keby sa na mňa tak krásne usmieval a občas aj chodil do školy a nemal všetko na saláme. A mimochodom sme narodení v jeden deň – 17. Apríla. A predstavte si, on ma jeden večer len tak pobozká...
- Žáner: Slovenská súčasná, YOLi, young adult, new adult
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: IKAR
- Väzba: Paperback
- Formát: 125 × 200 mm
- Hmotnosť: 243 g
- Počet strán: 248
- Vydanie: 2016/04
- Poradie vydania: 2.
- ISBN: 978-80-551-4806-9
- EAN: 9788055148069
Súvisiace články
SYMPATICKY DRZÁ A ZAĽÚBENÁUkážky z knihy
„Princ Andrej a nič ma nezaujíma,“ povedal monotónne.
„Naozaj?“ prekvapene sa spýtala triedna.
„Áno.“ Andrej už sedel. „Mňa nič nezaujíma a nebaví.“
„No, určite sa niečo nájde, Andrej. Niekedy sa o tom môžeme porozprávať dlhšie.“
Profesorka už pozerala na dievča, ktoré stálo v prvej lavici v strednom rade a predstavovalo sa. Ja som sa však v myšlienkach zaoberala iba Andrejom Princom. To je krásne priezvisko: Princ. Znie to úžasne romanticky. Ale to, že ho nič nebaví a nezaujíma, už také romantické nie je. A Robo tiež povedal, že je to tu pre neho iba diera, pre pána z Bratislavy.
„Čo je? Chceš niečo?“ Strhla som sa, lebo to Andrej oslovil mňa. Pozerala som totiž neustále na neho a to mu bolo zjavne čudné. Opäť som sa začervenala a v hlave sa mi objavil veľký otáznik: Čo mu mám odpovedať? Najlepšie bude nepovedať nič. Rýchlo som sa otočila, už som horela ako fakľa. Tak toto sa ti teda podarilo, Bibiána. Určite si sa mu vryla do pamäti, len nie tak, ako si si to predstavovala. A na teba a na zmrzlinu zabudol hneď, ako zašiel za roh. Na Želu a na Alicu by nezabudol, ale na teba áno. Prečo by si ťa aj mal pamätať? Správala si sa ako tĺk. Asi som mu predsa len mala niečo povedať. Bolo to predsa dosť trápne, len tak sa na neho pozerať. Ale čo inteligentné by som mu dokázala povedať? Hnevala som sa sama na seba za to, že som na neho tak okázalo zízala. Zrazu niečo zaprašťalo.
